Skúmanie otázok o živote a Bohu

Zmenil sa mi život… Ako? (Pokračovanie)

Prvú časť Joshovho príbehu nájdeš tu.

Výzvu mojich priateľov som zobral veľmi vážne. Chcel som totiž napísať knihu, ktorá by intelektuálnym spôsobom vyvrátila všetky tvrdenia kresťanstva. Výskumu som sa venoval celé mesiace. Prerušil som kvôli tomu dokonca aj školu, len aby som mohol ponavštevovať knižnice po Spojených štátoch aj Európe bohaté na historickú literatúru. A dôkaz som našiel. Nie jeden, mnoho dôkazov. Našiel som dôkazy ktorým by som neuveril, keby som ich nevidel na vlastné oči. Nakoniec som musel dospieť k jedinému záveru: ak si chcem zachovať svoju intelektuálnu česť, musím uznať, že Ježiš Kristus je skutočne tým, za koho sa pokladal: Božím Synom. To však predstavovalo dosť veľký problém. Moja myseľ mi hovorila, že to všetko bola pravda, ale moja vôľa ma ťahala iným smerom.

Rana pre moje ego

Myšlienka, že by som sa stal kresťanom, úplne otriasla mojím egom. Ježiš postavil pred moju vôľu jasnú výzvu, aby som mu dôveroval. Budem ho parafrázovať: „Pozri! Už dlho stojím pri tvojich dverách a klopem. Ak ma niekto počuje, ako ho volám, a otvorí mi dvere, vojdem k nemu.“ (Zjavenie Jána 3,20) Nechával som svoje dvere zatvorené, ba zamknuté. Bolo mi jedno, či kráčal po vode alebo premieňal vodu na víno. Nechcel som, aby mi akási otravná postava zničila môj pohodlný život a zábavu. No hoci som si navrával, že sa mi žije dobre, v skutočnosti som sa cítil mizerne a bol som plný rozporov. Moja myseľ mi vravela, že kresťanstvo je pravdivé, ale moja vôľa tomu odporovala celou svojou silou.

Nemohol som sa tohto problému zbaviť. Nemohol som spávať. Musel som urobiť niečo skôr, ako by som sa z toho zbláznil. Otvoril som teda svoju myseľ a konečne som prepojil svoj rozum, srdce i vôľu – a stal som sa kresťanom.

Ťažká kapitulácia

V ten večer som sa modlil za štyri veci, aby som nadviazal vzťah s Ježišom Kristom. Po prvé som povedal: „Pane Ježišu, ďakujem ti, že si za mňa zomrel na kríži.“ Po druhé, prosil som ho: „Vyznávam, že som hriešnik.“ Po tretie som povedal: „Otváram ti teraz dvere svojho srdca a života a dôverujem ti ako svojmu Spasiteľovi a Pánovi. Prevezmi riadenie môjho života. Zmeň ma. Sprav zo mňa takého človeka, akým si ma chcel mať, keď si ma stvoril.“ Posledná časť mojej modlitby znela: „Ďakujem ti, že si vstúpil do môjho života.“ V mojom prípade nešlo o slepú vieru, ale o vieru založenú na dôkazoch z histórie, archeológie a Božieho slova.

Určite si už počul rôznych veriacich ľudí rozprávať o „náhlom osvietení“ alebo o „blesku z jasného neba“, ktorý zažili pri svojej prvej skúsenosti s Bohom. Nuž, u mňa to nebolo také dramatické. Po mojej modlitbe sa nestalo nič. Skutočne nič. Nezačali mi rásť anjelské krídla. Naopak, po tom, čo som sa takto rozhodol, mi bolo dokonca horšie. Bolo mi na zvracanie. „Och, nie,“ pomyslel som si, „do čoho som sa to nechal zatiahnuť?“ Bál som sa, či mi nepreskočilo (a som si istý, že podľa niektorých určite áno!).

Postupná zmena k lepšiemu

Počas nasledujúcich osemnásť mesiacov som sa presvedčil o tom, že mi nepreskočilo. Môj život sa skutočne zmenil. V tom čase som sa zúčastnil na verejnej diskusii s vedúcim katedry histórie na jednej univerzite. Povedal som mu o mojom novom živote. Prerušil ma a opýtal sa: „McDowell, pokúšate sa mi nahovoriť, že Boh naozaj zmenil váš život v 20. storočí? V akých oblastiach?“ Po 45 minútach ma zastavil slovami: „No dobre, to stačí.“

Prvá oblasť, o ktorej som mu rozprával, bol môj nepokoj. Vždy som musel niečo robiť. Musel som byť niekde na párty so svojím dievčaťom, zapájať sa do vášnivých intelektuálnych debát alebo sa len tak potĺkať s priateľmi. Keď som prechádzal areálom univerzity, moja myseľ bola ako veterný vír, plná myšlienok a rozporov. Sadol som si a chcel som sa sústrediť na učenie, ale nedarilo sa mi to. No už o niekoľko mesiacov po tom, čo som sa rozhodol pre Krista, zavládol vo mne akýsi duševný pokoj. Necháp ma zle, nechcem povedať, že som už neprežíval konflikty. Keď som nadviazal vzťah s Ježišom, neprestal som narážať na problémy, ale získal som schopnosť vysporiadať sa s nimi. A to by som nevymenil za nič na svete.

Ďalšia zmena sa týkala mojej popudlivosti. Stačilo, aby sa na mňa niekto krivo pozrel a už som vybuchol. Ešte stále mám na tele jazvy odvtedy, ako som v prvom ročníku na univerzite skoro zabil spolužiaka. Prchkosť bola pre mňa taká prirodzená, že som sa jej ani nesnažil nejako vedome zbaviť. Keď však nastala situácia, ktorá by ma predtým hneď vytočila, zistil som, že som zostal pokojný. Moja popudlivosť bola preč!

Nenávisť k otcovi

Existuje ešte iná oblasť, na ktorú nie som príliš hrdý. Zmieňujem sa však o nej, pretože veľa ľudí potrebuje zažiť podobnú zmenu v živote. Ide o nenávisť. V živote som prežil veľa nenávisti. Neprejavovalo sa to navonok, ale zvieralo ma to vo vnútri. Mal som plné zuby niektorých ľudí, vecí, problémov.

Jedného človeka som nenávidel viac ako kohokoľvek na svete – svojho otca. Nenávidel som ho, pretože pil. Vedelo to celé mesto. Spolužiaci sa z neho smiali, keď ležal v strede mesta na chodníku alebo keď sa potácal z krčmy domov. Nemysleli si, že by ma to mohlo mrzieť, lebo som sa navonok smial spolu s nimi, no vo vnútri som plakal. Mnohokrát som v stodole našiel svoju matku zbitú tak, že nemohla ani vstať. Keď sme mali na návšteve priateľov, vylákal som opitého otca do stodoly, kde som ho zviazal a jeho auto som zaparkoval za stodolu, aby rodina nemala hanbu. Všetkým som hovoril, že otec niekam odišiel. Po večeroch som v posteli kul plány, ako ho zabiť bez toho, aby ma chytila polícia. Nikto asi necítil väčšiu nenávisť, než akou som ja nenávidel svojho otca.

Asi päť mesiacov po tom, čo som sa rozhodol pre Ježiša, Božia láska tak mocne zaplnila môj život, že dokonale zotrela moju nenávisť. Bol som schopný pozrieť sa svojmu otcovi priamo do očí a povedať mu: „Otec, mám ťa rád.“ A myslel som to vážne. Po tom všetkom, čo som urobil, mu to vyrazilo dych.

Okamžitá zmena

Krátko potom som mal vážnu haváriu. Z nemocnice ma priviezli domov s fixačným golierom na krku. Nikdy nezabudnem, ako môj otec vošiel do mojej izby. Bol triezvy, ale vyzeral nepokojný a chodil po miestnosti sem a tam. Napokon z neho vyhŕklo: „Synku, ako môžeš milovať takého otca, ako som ja?!“ Povedal som mu: „Otec, pred šiestimi mesiacmi som tebou opovrhoval.“ Potom som sa s ním podelil o svojom výskume a záveroch o Ježišovi Kristovi. Povedal som mu: „Oci, do môjho života vstúpil Ježiš Kristus. Neviem to úplne vysvetliť, ale výsledkom toho je, že mi Boh vzal nenávisť a nahradil ju schopnosťou milovať. Mám ťa rád a prijímam ťa takého, aký si.“

Rozprávali sme sa skoro hodinu a potom som prežil jeden z najsilnejších momentov svojho života. Môj otec mi povedal: „Syn môj, ak Boh môže v mojom živote urobiť to isté, čo urobil v tvojom, chcem mu dať príležitosť.“ Hneď vtedy sa so mnou modlil: odovzdal svoj život Bohu a prosil ho o odpustenie jeho hriechov. Väčší zázrak si ani neviem predstaviť.

Zmeny sa obyčajne prejavia po niekoľkých dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo až po rokoch. Život môjho otca sa však zmenil priamo pred mojimi očami. Bolo to, akoby niekto náhle zažal svetlo v jeho vnútri. Nikdy predtým ani potom som nevidel takú rýchlu zmenu. Otec sa od toho času dotkol whisky len raz. Pozdvihol pohár až k ústam a… hneď ho aj položil. Navždy. Vzťah s Ježišom mení životy.

Otvor dvere

Môžeš kresťanstvo ignorovať, alebo si z neho robiť posmech. Ono však „funguje“. Mení životy. Ak dôveruješ Kristovi, všímaj si, ako sa zmenia tvoje postoje a činy, pretože Ježiš Kristus mení ľudské životy.

Napriek tomu, aké pevné sú fakty a aká autentická je moja skúsenosť, kresťanstvo nie je niečo, čo by sa dalo niekomu nanútiť. Ja môžem pre teba urobiť len to, že som ti vyrozprával, čo som sa dozvedel. Rozhodnutie je však na tebe.

Možno ti pomôže modlitba, ktorú som sa modlil ja: „Pane Ježišu, potrebujem ťa. Ďakujem ti, že si za mňa zomrel na kríži. Prosím ťa, aby si mi odpustil a očistil ma. Ováram ti teraz dvere svojho srdca a života a dôverujem ti ako svojmu Spasiteľovi a Pánovi. Prevezmi riadenie môjho života. Zmeň ma. Sprav zo mňa takého človeka, akého si ma stvoril. O to ťa prosím v mene Ježiša Krista. Amen. “

[Autor článku: Josh McDowell]

Josh McDowell je medzinárodne uznávaným rečníkom, spisovateľom a pracovníkom organizácie Campus Crusade for Christ (na Slovensku Hlas pre Krista, Focus). Napísal vyše sedemdesiat kníh. Ak chceš vedieť, k akým dôkazom sa dopátral ohľadom kresťanstva, prečítaj si klasickú knižku Viac ako tesár (ak máš záujem, pošleme ti ju zdarma). Tejto téme sa venuje aj v rozsiahlej faktografickej knihe Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie, ktorá vyčerpávajúcim spôsobom zhŕňa dôkazy pre vierohodnosť Biblie a kresťanstva.