Skúmanie otázok o živote a Bohu

Pete

Pete

Vyrastal som v jednej úplne klasickej rodine v centre Košíc. Rodičia mňa a môjho mladšieho brata zahŕňali láskou a poskytovali nám všetko, čo sme potrebovali, aby sme sa zdravo vyvíjali a raz prispievali do tejto spoločnosti.

Keď som bol malé dieťa, babka sa so mnou sem-tam modlila. Bola to moja prvá skúsenosť s kresťanstvom. Dokonca som vedel modlitbu Otče náš po nemecky. Ale to som bol veľmi malý. Ako som vyrastal, rodičia ma akosi k Bohu neviedli. Keď sme mali s bratom okolo desať rokov, my dvaja sme sa dohodli, že Boh neexistuje, pretože ho nemôžeme vidieť alebo sa ho dotknúť. Dokonca ako prvák na strednej som bol na konfirmácii, ale kresťanstvo som nežil v každodennom živote. Ako študent som sa trápil.

Začalo to tak asi v siedmej triede. Vtedy som nemal som veľa kamarátov, ani koníčkov. Nevedel som, prečo žijem a o čom toto celé je. Preto som začal nachádzať zmysel života v plnení si svojich povinností. Postupne sa zo mňa stal bifľoš. Keď ma nejaká učiteľka vyvolala, bola to jednotka, lebo som látku vedel ako básničku. Ale po škole som vždy šiel domov a čakalo ma zas učenie. Aj v piatok. Bol som nešťastný a nemal som veľa radosti v živote. Toto moje trápenie vrcholilo v druháku na strednej.

Vtedy som prišiel po druháku na gymnáziu na jeden úžasný kemp, kde sa môj život zmenil. Bola to skupina Američanov z hnutia Focus, ktorí pripravili jazykový tábor pre stredoškolákov v meste Martin. Prvé dva roky na kresťanskom gymku mi priblížili život Krista, ale až na kempe v lete roku 2002 som zistil, čo Kristus pre nás urobil, aj keď my sme nedokonalí. V Biblii sa píše, že všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu (Rimanom 3,23). Ale Boh nás miluje, chce len to dobré pre nás a urobil veľa, aby sme žili dobrý život. Kvôli hriechu sme však od Boha oddelení (duchovne mŕtvi, Rimanom 6,23). A aj keď sa často snažíme k Bohu dostať z vlastných síl (napr. robením dobrých skutkov), nedá sa to. Na kempe, ktorý sa volá speakout, mi kamarát z Ameriky prezradil, že Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnici (Rimanom 5,8). Toto som potreboval počuť. Ježiš za našu nedokonalosť zomrel, obetoval sa. On je ten prostredník medzi nami a Bohom. Treba to však prijať vierou. V jednej knihe v Biblii je napísané, že milosťou sme spasení skrze vieru. A to nie je z nás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval (Efezanom 2,8-9). Po tomto rozhovore som šiel do izby, padol som kolenami na zem a moldlil sa, vítal Ježiša do svojho života.

Po kempe som prišiel domov do Košíc a zrazu učenie vôbec nebolo tak dôležité v mojom živote. Našiel som si veľa kamarátov. Nadobúdal som veľa nových skúseností. Chodil som na akcie Focus-u, dokonca som bol aj dobrovoľníkom. Môj život sa zmenil však najmä preto, že som mal odpovede na niektoré otázky, ktoré ma trápili. Prečo som tu na svete? Kto som? Keď som mal nejaké ťažkosti v živote, vedel som sa obrátiť nielen na rodinu, ale aj na Boha. Ten mi napríklad pomohol aj prekonať jednu závislosť, s ktorou som zápasil.

Život s Bohom nie je používanie pomocnej barličky na ubolený život, ale krásna dobrodružná prechádzka, počas ktorej naozaj žijem život naplno.

Ak ťa môj príbeh oslovil alebo máš nejakú otázku napíš mi na kontakt(at)everystudent.sk.