Skúmanie otázok o živote a Bohu

Niekto (Vznik vesmíru III.)

Pokračujeme v úvahe o tom, aké bolo to Niečo…

Je tu teda nejaké Večné Niečo. Niečo, čo vždy existovalo. Niečo, čo nemá žiadny začiatok. Ak toto Niečo má nejaké potreby, dokáže si ich samo naplniť. Pre svoju existenciu nepotrebuje nič iné. A nemôže vytvoriť nič, čo by mu bolo rovné alebo väčšie, než je ono samé. Nič z toho, čo je vytvorené, nie je večné. Večné Niečo preto nemôže vytvoriť druhé Večné Niečo. Vždy bude väčšie než čokoľvek iné, čo existuje.

Je možné, aby týchto Večných Niečo bolo viac? Možno áno. Povedzme, že na počiatku bolo päť Večných Niečo. V tom prípade by však všetkých päť bolo z hľadiska času a energie úplne identických. Všetky by boli nestvorené, večné, schopné vykonať úplne čokoľvek. To nám znovu dokazuje, že zásadná je kvalita, a nie množstvo.

Si ty to Večné Niečo?

Takže čo vieme o Večnom/ných Niečo? Nie je samo. Pretože existuje aj Niečo Iné. Napríklad ty. A teraz sa zamysli nad touto otázkou: si ty to Večné Niečo alebo jedným z Večných Niečo? Ak áno, potom nemáš žiadny začiatok, žiadne potreby, ktoré by si si nemohol sám naplniť, a nič, čo by si sám nedokázal vykonať. Si naozaj takýto? Ak nie, potom si v skutočnosti Niečo Iné, a nie Večné Niečo.

Dôležitá schopnosť

Vráťme sa ešte k našej tmavej, prázdnej miestnosti. Dajme tomu, že sa v nej teraz nachádza jedna molekula vodíka a jedna molekula dusíka. Len kvôli našej ilustrácii predpokladajme, že tieto molekuly sú to Večné Niečo. Vždy existovali. Dokážu vykonať všetko, čo sa dá vykonať.

Tieto molekuly sa teraz rozhodnú vytvoriť Niečo Iné, pretože ony samé sú jediné veci, ktoré v miestnosti existujú. Ale moment, môže sa snáď vodík alebo dusík o niečom rozhodovať? Aby mohli byť považované za Večné Niečo, MUSIA mať schopnosť rozhodovania.

Zamyslime sa nad tým. Večné Niečo sa musí rozhodnúť, že niečo zmení. Večné Niečo je večné. Vždy existovalo nezávisle od čohokoľvek iného. Čo je najdôležitejšie, Večné Niečo existovalo samo. Čo to znamená? To, že žiadna udalosť sa nemôže udiať bez jeho súhlasu.

Večné Niečo je jednoducho všetko, čo existuje. Bodka. Preto jediná existujúca vec, ktorá môže samotu Večného Niečo zmeniť, je iba samotné Večné Niečo. Mimo neho nemôže existovať žiadna vonkajšia sila, pretože Večné Niečo je všetko, čo existuje.

Pokiaľ je teda tým Večným Niečo jedna molekula vodíka a jedna molekula dusíka, nemôže ich riadiť žiadna vonkajšia sila. Nič iné okrem nich neexistuje. Ony sú jedinou silou, ktorá existuje.

A ako jediná existujúca sila, len ony samy môžu zmeniť túto samotu. Neexistuje nič, čo by ich – náhodou či samovoľne – ovplyvnilo, aby vytvorili Niečo Iné.

Žiadna náhoda

Niečo Iné nemohlo vzniknúť náhodou. Prečo? Pretože na to, aby k tomu došlo, musela by „náhoda“ premôcť molekuly vodíka a dusíka. Okrem nich ale nič neexistuje. Čokoľvek, čo je možné vykonať, dokážu vykonať tieto molekuly samy. „Náhoda“ už je Niečo Iné. Niečo Iné nemôže premôcť Večné Niečo. V čase, o ktorom hovoríme, „Náhoda“ dokonca ešte ani neexistuje.

Pokiaľ je Náhoda niečo iné ako Večné Niečo, potom nemôže existovať, kým ju Večné Niečo nevytvorí. A aj keby ju vytvorilo, Náhoda – pretože je Niečím Iným – by vždy bola Večnému Niečo podriadená.

Ak teda existuje Niečo Iné, deje sa tak jedine mocou a VÔĽOU Večného Niečo. Niečo Iné môže byť vytvorené Náhodou len vtedy, keby bola Náhoda už predtým vytvorená. Tá by musela byť tiež vytvorená vôľou Večného Niečo.

Čo to znamená pre naše molekuly vodíka a dusíka? Znamená to, že nie sú len obyčajným Večným Niečo, ale že sú to večné osoby. Majú svoju vôľu. Preto musia mať i schopnosť rozhodovať. Sú teda osobné.

Večné Niečo robí rozhodnutia

Zhrňme si to ešte raz: prečo musí mať Večné Niečo schopnosť rozhodovať sa? Spomeň si na našu prázdnu miestnosť, v ktorej sa nachádzajú len molekuly vodíka a dusíka. Predstav si, že ony sú Večné Niečo. Sú v miestnosti samé a existovali takto večne.

Existujú absolútne nezávisle od čohokoľvek iného. Na prežitie nič iné nepotrebujú. Pokiaľ teda vytvoria Niečo Iné, nebude to z nutnosti (ako napríklad pri inštinkte prežitia u zvierat). A ak tieto molekuly vytvoria Niečo Iné, nebude to náhodou, len keby vytvorili aj samotnú Náhodu. Náhoda je určitá sila, ale Večné Niečo (v našom prípade tieto dve molekuly) sú zatiaľ tou jedinou silou, ktorá existuje.

Ba čo viac, tieto molekuly tiež nemôžu byť ako nejaké stroje. Stroje sú zostavené a naprogramované nejakou vonkajšou silou. Ale naše molekuly (Večné Niečo) sú jedinou silou, ktorá tu je. Okrem nich žiadna sila neexistuje.

Ak teda molekuly v miestnosti vytvoria Niečo Iné, príčina tohto procesu musí vyjsť z nich samotných, pretože okrem nich žiadna iná sila neexistuje. V miestnosti okrem nich nič iné nie je.

Na to, aby Niečo Iné vytvorili, ich nenúti inštinkt, náhoda, potreba, ani vôľa nikoho iného. Nikto iný ich neovláda. Všetko, čo urobia, sa stane z ich vlastného pričinenia.

Touto príčinou môže byť jedine ich vlastná vôľa. Musia sa rozhodnúť, že Niečo Iné vytvoria, inak nič iného existovať nebude. Pokiaľ sa nerozhodnú vytvoriť Niečo Iné, zostanú v miestnosti naveky samé. Tieto molekuly musia mať viac než len moc niečo iné vytvoriť. Musia sa v určitú chvíľu – ktorá sa odlišuje od všetkých ostatných momentov, keď existovali len samy – rozhodnúť, že použijú svoju energiu na vytvorenie Niečoho Iného.

Ak žiadnu vôľu nemajú (ako tenisové loptičky, o ktorých sme hovorili v prechádzajúcom prípade), ich energia by nikdy nemohla byť použitá na vytvorenie Niečoho Iného. Táto energia by slúžila na udržiavanie ich vlastnej existencie. A naveky by zostali samy.

Večné Niečo ako osoba

Večné Niečo existovalo od vekov samé. Toto Večné Niečo teda muselo mať nejaký dôvod tento stav zmeniť. Keďže existuje Niečo Iné, znamená to, že existuje len vďaka Večnému Niečo: pretože Večné Niečo sa rozhodlo skoncovať so svojou samotou.

Ak by príčina existencie Niečoho Iného nespočívala vo Večnom Niečo, potom by Niečo Iné nikdy neexistovalo. To preto, lebo dovtedy bolo Večné Niečo to jediné, čo existovalo.

Ale my vieme, že Niečo Iné existuje. Večné Niečo teda musí mať schopnosť rozhodnúť sa, že použije svoju energiu. Musí mať schopnosť rozhodnúť sa, že zo Seba vytvorí Niečo Iné. Keďže má vôľu1, Večné Niečo je zároveň osobné. To znamená, že Večné Niečo je vlastne Večný Niekto.

Tento Večný Niekto nie je hnaný inštinktom prežitia, pretože nemá žiadne potreby, a aj tak by nemohol prestať existovať. Večný Niekto zároveň netvorí Náhodou, jedine že by najskôr Náhodu vytvoril. Náhoda je sila, ktorú Večný Niekto musí vytvoriť, inak by neexistovala. A nakoniec, Večný Niekto nie je ani stroj. Okrem neho neexistuje nikto iný, kto by ho ovládal alebo nejakým spôsobom naprogramoval, aby niečo urobil.

Zaujíma ťa, aký je tento Niekto? Naša úvaha pokračuje ďalej článkom KTO.

[1] „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.“(Biblia, Zjavenie Jána 4, 11)