Skúmanie otázok o živote a Bohu

Niečo (Vznik vesmíru II.)

Pokračujeme v úvahe o tom, či tu bolo niekedy Nič…

Ak teda niekedy existovalo Absolútne Nič, bolo by tu toto Absolútne Nič až dodnes. Keďže tu však existuje Niečo (napríklad ty), znamená to, že Absolútne Nič nikdy neexistovalo. Keby existovalo, nečítal by si teraz tieto riadky. Bolo by tu len Absolútne Nič.

Absolútne Nič teda nikdy neexistovalo. To znamená, že tu vždy niečo existovalo. Ale čo? Ak sa vrátime na úplný začiatok, aké bolo to Niečo, ktoré muselo odjakživa existovať? Bolo len jedno Niečo, alebo ich bolo viac? A aké vlastne bolo v porovnaní s tým, čo existuje dnes?

Jedna loptička, dve, milión…

Pozrime sa najskôr na problém kvantity. Vráťme sa k našej veľkej, tmavej, uzavretej miestnosti. Predstavme si, že vo vnútri sa nachádza desať tenisových loptičiek. Od toho najskoršieho momentu v čase nie je vo vnútri miestnosti nič okrem nich – len tých desať loptičiek.

Čo sa stane ďalej? Počkajme rok. Čo bude v miestnosti? Stále len desať loptičiek, že? Pretože neexistuje žiadna iná sila ani vplyv. A vieme, že desať tenisových loptičiek – bez ohľadu na uplynulý čas – nemôže vyprodukovať žiadne nové loptičky. Ani nič iné.

A čo keby bolo v miestnosti od začiatku len šesť loptičiek? Zmenila by sa nejako situácia? Nie, nezmenila. A čo keby ich tam bol milión? Stále to na veci nič nemení. Jediné, čo v miestnosti zostáva, sú vždy len tenisové loptičky – nech je ich tam koľkokoľvek.

Takže sme zistili, že o množstvo nejde. Ak sa vrátime na úplný počiatok všetkého, kvantita toho Niečoho, čo muselo existovať, nehrá rolu. Alebo áno?

Nie kvantita, ale kvalita

Odstráňme tenisové loptičky. Teraz je v miestnosti jedno kura. Počkáme rok. Čo nájdeme v miestnosti o rok? Len to jedno kura, že? Ale čo keby sme začali s jednou sliepkou a jedným kohútom? Počkáme rok a čo tam nájdeme? Kopec ďalších kurčiat!

Takže kvantita je dôležitá, AK sú v miestnosti najmenej dve veci, ktoré môžu vytvoriť tretiu vec. Sliepka + kohút → kuriatko. Ale na kvantite naopak nezáleží, ak máme dve veci, ktoré sami o sebe nedokážu vytvoriť tretiu. Tenisová loptička + futbalová lopta → nič.

Z toho teda vyplýva, že nejde ani tak o kvantitu ako o kvalitu. Aké kvality (alebo vlastnosti) má to Niečo? Môže spôsobiť vznik ďalších vecí?

Ničota ako životné prostredie

Vráťme sa ešte k našim kurčatám. Keďže ide o model úplného začiatku všetkého, musíme uvažovať veľmi precízne. V miestnosti teda máme kohúta a sliepku. Každý je v inej časti miestnosti, uviaznutý v ničote. Vytvoria snáď ďalšie kurčatá?

Nie. Prečo? Pretože pre svoju aktivitu nemajú k dispozícii žiadne prostredie. V miestnosti okrem kohúta a sliepky vôbec nič nie je. Žiadny vzduch na dýchanie, žiadna pôda, po ktorej by mohli chodiť, ani potrava, ktorá by ich udržiavala pri živote. Nemôžu jesť, chodiť, lietať ani dýchať. Ich životným prostredím je dokonalá ničota.

Takže s kurčatami to nepôjde. Pokiaľ nemajú životné prostredie, nemôžu existovať ani sa rozmnožovať. Keby ho mali, mohli by splodiť ďalšie kurčatá. A vplyvom okolitého prostredia by sa z nich – i keď to znie absurdne – časom možno mohol vyvinúť iný druh kuraťa.

Máme teda miestnosť, v ktorej nie je žiadne prostredie. Potrebujeme preto také Niečo, ktoré dokáže existovať bez okolitého prostredia. Niečo, čo ku svojej existencii nepotrebuje vzduch, vodu ani potravu. To vylučuje akýkoľvek živý organizmus, ktorý sa dnes na Zemi vyskytuje.

A čo neživé veci? Je pravda, že tie sa bez prostredia zaobídu. Ale tým sa dostaneme do rovnakej slepej uličky ako v prípade tenisových loptičiek. Neživá hmota nemôže nič vyprodukovať. Dajme tomu, že miesto desiatich tenisových loptičiek by sme mali v miestnosti miliardu molekúl vodíka. Čo sa časom stane? Stále budeme mať len tú miliardu molekúl vodíka, nič viac.

Ak už hovoríme o neživej hmote, pozrime sa na to, čo vlastne potrebuje na svoju existenciu. Počul si niekedy o superurýchľovači? Pred niekoľkými rokmi bol spustený vedecký experiment, ktorého cieľom bolo okrem iného umelo vytvoriť hmotu. Tento superurýchľovač pozostáva z 27-kilometrového podzemného tunela, ktorým častice prelietavajú nadzvukovou rýchlosťou, narážajú do seba a explodujú, aby tak mohla vzniknúť miniatúrna častica. To všetko pre jednu nepatrnú, mikroskopickú čiastočku hmoty.

Čo to znamená? Že náš príklad s desiatimi tenisovými loptičkami nie je vôbec taký jednoduchý, ako sa zdá. Na vytvorenie jednej tenisovej loptičky z ničoho by bolo potrebné OBROVSKÉ množstvo energie. A jediné, čo máme k dispozícii, je Nič. V miestnosti nie je absolútne nič.

Aké bolo to Niečo…

Takže ono Niečo, ktoré existovalo na úplnom začiatku, muselo byť schopné samostatnej existencie bez toho, aby bolo závislé od čohokoľvek iného. Muselo byť absolútne sebestačné. A nepotrebovalo ku svojej existencii žiadne prostredie.

Po druhé, toto Niečo muselo mať schopnosť vytvoriť aj niečo iné okrem seba samého. Keby to tak nebolo, jediné, čo by dodnes existovalo, je toto Niečo. Ale dnes existuje aj Niečo Iné. Napríklad ty.

Po tretie, na vytvorenie Niečoho Iného – z ničoho – je potrebné neuveriteľné množstvo energie. Takže toto Niečo muselo mať k dispozícii obrovskú silu. Ak my na vytvorenie jednej jedinej miniatúrnej častice potrebujeme urýchľovač dlhý desiatky kilometrov a obrovské množstvo energie, aká nepredstaviteľne ohromná potom musí byť energia potrebná na vytvorenie všetkej hmoty vo vesmíre?

Vráťme sa ešte k našej miestnosti. Povedzme, že vo vnútri je jedna špeciálna tenisová loptička, ktorá dokáže vytvoriť ďalšie tenisové loptičky. Má na to dostatok sily a energie. A je úplne sebestačná, na svoju existenciu nepotrebuje vôbec nič, pretože existuje iba Ona sama, nič iné. Ona – táto jediná tenisová loptička – je to Večné Niečo.

Dajme tomu, že naša tenisová loptička vytvorí ďalšiu tenisovú loptičku. Ktorá z nich bude väčšia z hľadiska ČASU? Loptička č. 1. Ona je tým Večným Niečo, ktoré vždy existovalo. Loptička č. 2 začala existovať až potom, čo bola vytvorená loptičkou č. 1. Takže jedna loptička je časovo obmedzená, kým tá druhá je neobmedzená a nekonečná.

Ktorá z týchto dvoch loptičiek bude väčšia z hľadiska ENERGIE? Opäť loptička č. 1. Tá je schopná vytvoriť loptičku č. 2 z ničoho – čo tiež znamená, že má schopnosť ju aj „odtvoriť“, teda zničiť. Takže loptička č. 1 má omnoho väčšiu energiu ako loptička č. 2. V podstate je samotná existencia loptičky č. 2 neustále závislá od loptičky č. 1.

Áno, ale mohli by sme si položiť otázku: čo keby sa loptička č. 1 podelila o časť svojej energie s loptičkou č. 2 – o také množstvo, ktoré by stačilo na zničenie loptičky č. 1? Loptička č. 2 by potom bola mocnejšia, pretože loptička č. 1 by prestala existovať, nie?

Má to však jeden háčik. Aj keby loptička č. 1 odovzdala časť svojej energie loptičke č. 2, neustále by išlo o energiu loptičky č. 1. Potom vzniká otázka, či by loptička č. 1 mohla použiť svoju vlastnú energiu, aby zničila sama seba? Nie. Po prvé, na to, aby mohla použiť svoju energiu, musí loptička č. 1 v prvom rade existovať.

Po druhé, loptička č. 1 má také množstvo energie, že môže vykonať čokoľvek, čo sa len dá vykonať. Ale nie je pre ňu možné prestať existovať, a preto to loptička č. 1 nemôže urobiť.

Keďže loptička č. 1 sama nikdy nebola vytvorená, nemôže byť ani „odtvorená“, t. j. zničená. Loptička č. 1 vždy existovala. Je to Večné Niečo. Je to existencia sama o sebe. Je to život, nekonečný život. Na zničenie loptičky č. 1 by bolo potrebné niečo väčšie. Ale nič väčšie než loptička č. 1 nie je a ani nikdy nemôže byť. Existuje nezávisle od čohokoľvek iného. Nemôže preto byť zmenená žiadnymi vonkajšími vplyvmi. Nemôže mať žiadny koniec, pretože nemá žiadny začiatok. Takto existuje a nič to nemôže zmeniť. Nemôže prestať „byť“, pretože BYTIE je jej samotnou podstatou. V tomto zmysle je nedotknuteľná.

Niečo vs. Niečo Iné

Prichádzame teda k tomuto záveru: to Niečo na úplnom počiatku bude navždy väčšie než Niečo Iné, ktoré vytvorí. Toto Niečo existuje samo osebe. Niečo Iné však potrebuje Niečo ku svojej existencii. Niečo Iné má teda určité potreby. Je Niečomu podriadené, a vždy aj bude, pretože Večné Niečo pre svoju existenciu nepotrebuje nič iné.

To Niečo by mohlo vytvoriť Niečo Iné tak, aby mu bolo v určitých ohľadoch podobné, no v iných veciach sa to Niečo Iné bude od Niečoho navždy líšiť. Večné Niečo bude vždy väčšie z hľadiska času aj energie. Večné Niečo teda nemôže vytvoriť presný, seberovný náprotivok. Len ono samo vždy existovalo. A len ono môže existovať nezávisle od čohokoľvek iného.

Zaujíma ťa to Večné Niečo? Naša úvaha pokračuje ďalej článkom NIEKTO.