Gabi

Cítil si sa už niekedy ako pokrytec? Ja áno. Od malička som chodila do kostola pravidelne každú nedeľu. Nevynechala som žiaden z prikázaných sviatkov, modlila sa predpísané modlitby a večer vyznávala Bohu hriechy zo strachu, aby ma nehodil rovno do pekla, ak by som v noci náhodou zomrela. Takto som fungovala celých 20 rokov. To, že som mimo kostola žila svoj život akoby Boh neexistoval, som pokladala za normálne, keďže aj každý, koho som poznala, tak fungoval. Boha som vnímala vzdialene, ako prísneho sudcu sediaceho na nebeskom tróne, ktorý pozerá na každý môj skutok. Aj keď som vedela dosť o Bohu, z rozprávania kňazov na kázňach a z hodín náboženstva, nepoznala som ho. Aspoň nie takého, aký skutočne je.

Potom prišiel prvý ročník na vysokej škole. Odsťahovala som sa na internát a dostala som sa do partie mladých ľudí, ktorí úplne inak rozprávali o Bohu. Bolo to akoby ho naozaj poznali, akoby to bol naozaj ich nebeský otec, ku ktorému som sa vlastne aj ja modlila, ale nikdy som ho tak nevnímala. Nehanbili sa za to, keď o ňom rozprávali, na študentských stretkách sa dokonca aj nahlas modlili svojimi slovami, neboli to žiadne predpísané formality. Istým spôsobom ma lákalo zažívať s Bohom to, čo oni, no nevedela som si predstaviť, ako sa priblížim takému drsnému a prísnemu Bohu, ako som si ho predstavovala. Jedna kamarátka mi viackrát hovorila, aby som si čítala Bibliu, že je to ako Boží list pre mňa, že tak ho spoznám skutočne takého, aký je. Rozprávala mi o tom, že Boh je síce prísny, ale je aj velmi milujúci, láskavý a milostivý. Milostivý? To je čo? Vysvetlila mi, že spasenie, t. j. večný život s Bohom nedosiahnem žiadnymi skutkami. Spása je Boží dar zadarmo pre všetkých, ktorí príjmu obeť Ježiša Krista. Ježiš zomrel za naše, moje, tvoje hriechy, aby si ty mohol mať večný život. Spása nie je zo skutkov. Túto vec mi trvalo pochopiť niekoľko mesiacov. Na jednej študentskej konferencii som naozaj prijla srdcom, že Ježišova obeť na kríži za moje hriechy bola dostatočná. Nechcela som už viac žiť život podľa vlastných predstáv, ten ma nedoviedol nikam, iba k depkám. Túžila som zažívať naplnený život, ktorý by mal nejaký zmysel. Urobila som rozhodnutie a odovzdala som svoj život do rúk Boha.

V ten večer sa môj život zmenil. Žiadne ohňostroje, ani nič podobné. Ale vedela som, že konečne sa už nemusím na nič hrať, nemusím silou mocou robiť tie dobré skutky. Konečne má môj život zmysel. Ježiš Kristus ma oslobodil k životu oveľa dobrodružnejšiemu, ako som dovtedy zažívala. Boh ma očistil od mojich hriechov a už som sa viac necítila špinavá, odsúdená, osamotená. Dal mi smer, otvoril mi oči, a dal mi pochopiť veľa vecí o mne, živote. Dobré skutky, ak to tak chces volať, som zrazu nerobila z povinnosti, ale prišlo mi to ako prirodzená následnosť kvôli tomu, že som s Bohom. On ZMENIL moje srdce, moje priority, moje postoje, vzťahy, celý môj život.

Urob rozhodnutie nechať svoj život v rukách jediného, pravého Boha, ktorý ťa stvoril a má aj pre tvoj život dobrý plán. Ver mu. Nielen rozumom, ale aj srdcom. Volaj na Neho, hľadaj Ho. Je úžasný!

Ak ťa môj príbeh oslovil alebo máš nejakú otázku napíš mi na kontakt(at)everystudent.sk.