Skúmanie otázok o živote a Bohu

Príbeh ateistky, ktorá našla Boha

Osobný príbeh ateistky presvedčenej o tom, že Boh neexistuje a o skutočnostiach, ktoré ju priviedli k Bohu.

Veriaci ľudia zvyčajne reagovali podráždene na moju otázku: „Ako môžeš vedieť, či Boh existuje?”

Možno si neboli istí ako to myslím. Možno netušili ako mi odpovedať. Väčšina odpovedí znela: „To jednoducho vieš!”

Nemala som v úmysle sťažovať im to. No ja som to tak „jednoducho nevedela”. Dúfala som, že niekto to bude vedieť.

Po mnohých mesiacoch márneho hľadania odpovede som si pomyslela: „Toto sú ľudia, ktorí tvrdia, že veria v Boha. Nikto z nich však nevie prečo!” Bolo to ako dozvedieť sa pravdu o Santa Clausovi. Zdalo sa byť viac ako jasné, že Boh je len výmysel. Možno niektorí ľudia potrebovali veriť v Boha, nenašla som však žiadny objektívny dôkaz. Nadobudla som jasné presvedčenie, že Boh neexistuje.

Roky som tomu verila a vôbec som nepredpokladala, že sa môj názor niekedy zmení. Potom som však stretla niekoho, vďaka komu som sa začala pripúšťať možnosť, že Boh existuje. Bola starostlivá, milá a veľmi múdra. Znepokojovalo ma, že taká inteligentná osoba môže veriť v Boha!

O Bohu rozprávala ako o svojom najlepšom priateľovi. Bola presvedčená, že ju hlboko miluje. Jej život som poznala veľmi dobre. Kedykoľvek ju niečo trápilo, išla s tým za Bohom a dôverovala mu, že on to vyrieši alebo sa o ňu nejakým spôsobom postará. Otvorene sa mi zdôverila, že sa len modlí, aby Boh konal vo veciach, ktoré ju trápili. Viac ako rok som mala možnosť sledovať udalosti v jej živote, ktoré vyzerali ako odpovede na jej modlitby. Pozorovala som jej život v množstve neustále sa meniacich okolností, ktoré však jej vierou v Boha nikdy neotriasli.

Na jednej strane som i ja chcela veriť v Boha, pretože som obdivovala jej život a jej lásku k iným. Nedokázala by som však uveriť niečomu, čo išlo proti môjmu rozumu a triezvemu úsudku. Boh predsa neexistuje. Je to pekná predstava, to je tak všetko. To, že chcem aby niečo bolo skutočné, neznamená, že sa to skutočným aj stane.

V tomto období som si utvárala vlastnú životnú filozofiu.

Vyskúšala som niečo, čo zrejme veľa ľudí nerobí. Začala som študovať rôznych filozofov a ich pohľad na život, každému som sa venovala niekoľko týždňov…Nietzche, Hume, Dostojevskij, Sartre, Platón, atď. Potom som skúšala ich prístup aplikovať vo vlastnom živote. Hľadala som dokonalú, fungujúcu životnú filozofiu. Zakaždým som prišla na to, že buď ich filozofia mala nejakú medzeru alebo bola príliš nepraktická. Neprestávala som hľadať ďalej.

S každou jednou otázkou, ktorá mi o Bohu napadla, som bežala za svojou kamoškou. Často som si po neskorých večeroch zapisovala otázky. Trvalo to viac ako rok. Raz mi dala knihu, ktorá sa stručne vyjadrovala k otázkam ako sú tieto: „Existuje Boh? Je Ježiš Boh? Čo si myslieť o Biblii?” Táto kniha hovorila o faktoch, žiadne vyjadrenia typu: „Musíš tomu veriť!”

Prečítala som si logicky znejúce dôkazy v prospech Boha. Najpresvedčivejšie boli pre mňa state zaoberajúce sa chemickými vlastnosťami vody a postavením Zeme voči Slnku. Bolo to príliš dokonalé, príliš dokonale vymyslené a vytvorené. Moja viera v nič iné mimo toho, čo je viditeľné, začínala slabnúť v porovnaní s možnosťou, že by Boh mohol byť skutočný. Zrazu som mala menej dôvodov veriť, že nič iné neexistuje a nové dôvody domnievať sa, že Boh tam možno naozaj je.

Potom sa udialo niečo, čo úplne otriaslo mojím vtedajším náhľadom na život. To, do čoho som vkladala svoju vieru, sa ukázalo byť nedostačujúcim. Šokovalo ma, keď som zistila, že o svoju životnú filozofiu sa v skutočnosti nemôžem oprieť. Spomínaná situácia sa napokon sama vyriešila a ja som išla ďalej. Som pomerne vyrovnaná osobnosť. Nikdy som sa v živote necítila natoľko na dne, že by som potrebovala pomoc. Neprežila som žiadnu dlhodobú krízu. Nepocítila som nejaký veľký nedostatok ani neprežila ťažké zápasy. A už vôbec som sa kvôli niečomu necítila vinne.

Myšlienku na Boha som však nevedela dostať z hlavy. Je tam niekde? Existuje? Možno nejaký Boh naozaj je…

V jeden večer som sa opäť rozprávala so svojou kamoškou. Vedela, že som už počula všetko, čo som potrebovala počuť. Vedela, že už som vyčerpala všetky otázky. Aj tak som sa s ňou naďalej pokúšala diskutovať. Zrazu sa ku mne otočila a povedala: „Vieš čo? Ja sa nemôžem rozhodnúť za teba a Boh na teba večne čakať nebude!”

Vedela som, že má pravdu. Zahrávala som sa s veľmi dôležitým rozhodnutím. Odišla som domov s tým, že sa rozhodnem. Buď pozvem Boha, aby vstúpil do môjho života alebo túto tému nadobro uzavriem a už si nikdy nedovolím zaoberať sa možnosťou nejakého Boha. Bola som unavená z toľkého uvažovania ako sa rozhodnúť. Unavilo ma premýšľať o tom.

A tak som sa v nasledujúcich troch či štyroch hodinách vrátila ku všetkému, čo som kedy o tom čítala a zistila. Všetko som vyhodnotila.

Prišla som k záveru, že dôkazy v prospech Boha sú natoľko silné, že dáva väčší zmysel v neho veriť než neveriť. To však znamenalo, že potrebujem na základe tohto záveru konať.

Uvedomovala som si, že iba prijať rozumom Božiu existenciu by bolo príliš povrchné. Bolo by to ako rozhodnúť sa…, že existujú lietadlá. Viera v lietadlo nič neznamená. Keď sa však potrebuješ lietadlom niekam dostať, musíš začať konať a do toho lietadla nastúpiť.

Potrebovala som sa rozhodnúť hovoriť s Bohom a pozvať ho do svojho života.

Po niekoľkých hodinách premýšľania som Bohu povedala: „OK, vyhral si. Vstúp do môjho života a môžeš si s ním robiť, čo len chceš.” (Zdalo sa mi to opodstatnené, keďže Boh existuje, má právo ovplyvňovať a riadiť môj život, ak chce.)

Išla som spať a ráno som rozmýšľala, či tam Boh ešte je. Úprimne povedané, nejako som cítila, že je. Jedno som vedela naisto. Okamžite som pocítila obrovskú túžbu spoznať tohto Boha, v ktorého som práve uverila.

Chcela som si čítať Bibliu. Keď som ju čítala, bolo to akoby mi sám Boh vysvetľoval kým je ako vníma náš vzťah. Bolo to úžasné. Skutočne ma prekvapilo, ako často tam hovorí o svojej láske. Nečakala som to. V mojom ponímaní som len uznala, že Boh existuje. Nič som od neho neočakávala. Pri čítaní Biblie som zistila, že sa rozhodol povedať mi ako ma miluje. To bolo prekvapenie!

Moja prirodzene skeptická povaha ma však neopustila. Počas prvých mesiacov či prvého roka som sa sama seba pýtala: „Naozaj verím v Boha? A prečo?” Potom som si vždy metodicky zopakovala päť objektívnych dôvodov, prečo verím, že Boh existuje. Moja viera v Boha sa nezakladala na pocitoch, ale na faktoch a rozumovom úsudku.

Chápem to ako základy budovy. Moja viera stojí na faktoch a rozumových dôvodoch. Je to ako keď niekto prechádza autom po moste Golden Gate (San Francisco, USA). Môže mať z neho pocit aký len chce, pretože je to jeho architektonický plán, konštrukcia a použitý materiál, ktoré vodičovi v aute umožňujú dostať sa z jedného konca mosta na druhý. Pre mňa je rovnako dôležitá objektívna pravda o Bohu – logické, historické a vedecké dôvody veriť v jeho existenciu. Sú ľudia, ktorí to zjavne nepotrebujú. Ja ale neznášam byť oklamaná a iba zbožné priania, aby niečo bola pravda, ma nepresvedčia. Pre mňa boli dôležité relevantné dôkazy o Božej existencii.

Môj príbeh, 2.časť – Ďalšie dôkazy o Božej existencii

Odvtedy už prešiel istý čas. Dnes, keď som kresťankou už niekoľko rokov, prečo naďalej verím v Boha? Aké mám dôvody stále v neho veriť?

Nie som si istá, či niečomu z tohto budeš veriť. Pokúsim sa však dať túto obavu bokom a byť k tebe otvorená. Moje otázky predtým smerovali k tomu, či Boh existuje. Keď som vstúpila do vzťahu s Bohom, objavila som ďalšie dôkazy o tom, že je skutočný, ako napríklad tieto:

1. Keď riešim nejaké otázky, starosti alebo potrebujem niečomu porozumieť, Boh ku mne hovorí cez Bibliu. To, čo mi ukazuje, vždy dokonale zapadá do kontextu mojej otázky, ba čo viac, jeho odpoveď býva oveľa uspokojujúcejšia ako som čakala. Tu je príklad:

Bolo to v deň, keď mi rozvrh, termíny a povinnosti zvierali hrdlo tak, že hrozilo, že ma zadusia. Poznáš ten pocit, keď máš toho tak veľa, že nevieš, kde začať?

Tak som si vytiahla papier a pero a požiadala som Boha: „Iba mi povedz, čo chceš, aby som robila a ja to urobím.” Bola som pripravená prebrať stopercentnú zodpovednosť za svoje povinnosti a v skutočnosti som len prosila Boha, aby mi pomohol určiť priority, ako sa k tomu mám postaviť a ja by som to urobila.

Potom som si otvorila Bibliu a začala som čítať na mieste, kde sa Ježiš rozpráva s človekom, ktorý bol slepý. Ježiš sa ho pýta: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?”

Prečítala som to ešte raz. Ježiš sa opýtal: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?” V úžase som zobrala pero do ruky a začala som písať úplne iný zoznam…pre Boha. Zistila som, že toto je pre Boha typické. Rád nám pripomína, že je tu, že sa o nás zaujíma a že je mocný.

Tento príklad som vybrala, pretože je stručný. Mohla by som uviesť stovky iných príkladov, kedy som sa Boha niečo pýtala a on mi dal dokonalú odpoveď. Túto jeho charakteristiku si cením asi najviac – že je ochotný odpovedať na moje otázky.

Toto som sa nenaučila od iných kresťanov. Jednoducho viem, ako môj vzťah s Bohom funguje. Položím mu otázku s tým, že mu dávam priestor, aby mi povedal, čo len chce… Chcem, aby ma usmernil, ak premýšľam nesprávne, alebo mi ukázal, ak nejaká oblasť mojom živote nie je v poriadku, v čom mu nedôverujem, čokoľvek. A on ku mne vždy láskavo hovorí.

2. Keď potrebujem pomoc pri rozhodnutiach, on mi ju dá. Verím, že Bohu na našich rozhodnutiach záleží. Verím, že má s našimi životmi plán, že mu nie je jedno, koho si zoberiem, akú budem mať prácu a nie sú mu ľahostajné ani menšie rozhodnutia. Nemyslím si, že mu záleží, akú zubnú pastu si kúpim, či ako sa rozhodnem v každodenných rutinných záležitostiach. Keď však ide o rozhodnutia, ktoré majú ovplyvniť môj život alebo to, čo chce v mojom živote dosiahnuť…myslím si, že na tom mu veľmi záleží.

Ako ma Boh viedol pri dôležitom rozhodnutí?

Raz som sa potrebovala rozhodnúť či budem cestovať na Stredný Východ. Zahŕňalo to isté riziko a bola som ochotná ísť, iba ak Boh chcel, aby som išla. Považovala som za dôležité zistiť, čo chce on.

Dvakrát som sa Boha pýtala na prácu. V oboch prípadoch bolo jeho vedenie v tejto veci také zjavné, že ktorýkoľvek iný pozorovateľ by usúdil to isté. Skúsim uviesť malý príklad.

V poslednom roku na vysokej škole som sa rozhodla, že po ukončení štúdia začnem pracovať v jednej kresťanskej organizácii, čo si vyžadovalo presťahovať sa do Kalifornie.

Počas vianočných prázdnin som bola doma u rodičov. Raz večer som osamote sedela nad dlhým zoznamom svojich priateľov. Rozmýšľala som, koho by sa mi podarilo nahovoriť ísť so mnou do Kalifornie a bývať tam spolu. Prišla mi na um Christy, ktorá už bola po škole a pracovala v Iowe. Mala som pocit, že by bola dokonalá spolubývajúca, no neboli sme v kontakte už niekoľko mesiacov. Asi o 30 minút Christy zavolala domov k mojim rodičom.

Jej prvá veta bola: „Počula som, že ideš pracovať do tej kresťanskej organizácie.” Bola som hotová, pretože o tom vedela len jedna kamarátka z Ohia.

Jej nasledujúca veta znela: „Dobre teda, mám nejaké hrnce, panvice a taniere.” Ja na to: „Čože?!” Sťahovala sa do toho istého kalifornského mesta a volala mi, či by som nechcela bývať s ňou.

Už asi rozumieš, čo tým chcem povedať.

Možno sa pýtaš, načo vôbec žiadať Boha o pomoc pri takom rozhodnutí. Vedela som, že moji rodičia budú zásadne proti tejto práci. Hrozilo, že vzťah s nimi navždy stratím. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Prosila som Boha, aby ma viedol tak, ako on chce a on to urobil. Potom sa udialo asi desať iných vecí, ktoré mi jasne potvrdili, že toto je práca, do ktorej ma Boh volá.

Iné dôvody, prečo stále verím v Boha…

3. V otázkach o živote ako: „Prečo sme tu? Aký to má zmysel? Čo je v živote dôležité? Čo má hodnotu a za čo sa oplatí bojovať?” Boh má na tieto otázky lepšie odpovede ako čokoľvek, čo som kedy čítala. Preštudovala som množstvo filozofií, náboženských smerov a svetonázorov. Keď čítam Bibliu a pozerám sa na veci z Božej perspektívy, zrazu to všetko do seba zapadá.

V Biblii je stále veľa toho, o čom si poviem: „Nechápem!” Nesnažím sa tvrdiť, že celej Biblii úplne rozumiem. Čo sa snažím povedať je, že život dáva zmysel iba vo svetle toho, čo nám Boh o ňom zjavil. Prirovnala by som to k čítaniu inštruktážnej príručky o živote na zemi, s tým rozdielom, že nie sme odkázaní len na postup podľa manuálu. Tvorca života na zemi nám v nej vysvetľuje, ako to všetko funguje a ponúka nám, že nás tým bude každý deň sprevádzať.

4. Dôvernosť vo vzťahu s Bohom je hlbšia ako v akomkoľvek blízkom vzťahu s iným človekom. Hovorím to ako vydatá žena s dvomi deťmi a množstvom blízkych priateľov. Jeho láska je dokonalá. Je neuveriteľne milosrdný. Berie ma takú, aká teraz som a hovorí so mnou. Zasahuje do diania v mojom živote spôsobmi, pri ktorých len s údivom pozerám. On nie je iba viera alebo učenie. Zažívam ho ako v mojom živote koná.

5. Urobil s mojím životom oveľa viac, ako by som dokázala ja sama. Nehovorím to preto, že sa cítim menejcenne alebo mám nízku sebadôveru. Hovorím o úspechoch, ktoré ďaleko prevýšili to, v čo som dúfala. Boh mi prináša nápady, usmernenie, riešenia, múdrosť a čistejšie motívy ako by som vedela dať ja sama zo seba.

Je toho viac, no myslím si, že nateraz stačí. Neviem, či niečomu z toho dokážeš uveriť, no snažila som sa byť taká úprimná ako len dokážem byť.

Ak by si si chcel prečítať viac o dôkazoch, ktoré ma viedli od ateizmu k viere v Boha, nájdeš ich v týchto článkoch:

Ak chceš zistiť, ako sa dá začať veriť v Boha, odporúčam ti prihlásiť sa na odber série siedmych emailov s názvom „Duchovné dobrodružstvo”, ktoré som napísala. Píšem v nich o pochybnostiach a o skutočných dôkazoch v prospech aj proti existencii Boha. Ich odber môžeš kedykoľvek zrušiť a sú zadarmo. Prihlásiť sa môžeš tu.