Skúmanie otázok o živote a Bohu

Šťastné a trvalé manželstvo – len rozprávka?

Prečo sa manželstvá končia rozvodom a prečo sa to tvoje nemusí…

Jedno dievča sa mi zverilo, ako vníma manželstvo: „Je to, akoby som sa ďalekohľadom rozhliadala po púšti. Kamkoľvek sa pozriem, vidím krajinu posiatu telami v rôznych štádiách umierania a smrti – rozvody, odlúčenia, rozpadajúce sa vzťahy, psychické alebo fyzické týranie, skaza všetkého druhu. Keď to vidím, pýtam sa seba samej: Prečo by som sa mala chcieť vydať na takúto cestu?“

Mnohí študenti si dnes kladú rovnakú otázku. Aj keď v hĺbke srdca túžia po bezpečí a radosti z celoživotného vzťahu, z manželstva majú strach.

Výsledky štatistiky: vysoká rozvodovosť

Žiadna generácia vstupujúca do veku, keď nastáva čas na svadbu, nie je viac poznamenaná rozpadom rodiny, než tá dnešná. V USA zažije rozpad svojich rodín každoročne viac než milión detí.1 Mnoho študentov má v pamäti vryté udalosti podobné týmto:

Maja: Raz popoludní sa vracala zo školy a vo dverách stretla otca, ktorý práve vychádzal s kufrom. Odchádzal od rodiny. Povedal jej: „Budem ťa chodiť navštevovať, zlatko.“ Otec ju pobozkal na čelo a odišiel. Od toho dňa ho Maja nikdy nevidela.

Robert: Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal päť rokov. Vyrastal s matkou, ktorá sa potom ešte trikrát vydala a postupne sa z nej stala alkoholička. Prvý nevlastný otec Roberta mlátil – napr. keď v aute náhodou rozlial džús.

Karla: Jej rodičia sú stále spolu, ale obaja sa sústreďujú na budovanie svojej kariéry. V čase, keď Karla študovala na strednej škole, sa rodičia len málokedy prišli pozrieť na koncerty jej školského orchestra, a teraz, keď je na vysokej v inom meste, hovorí s rodičmi len minimálne. Keď už spolu rodina komunikuje, je to väčšinou pomocou e-mailu alebo odkazov na záznamníku.

Filip: V čase, keď Filip dokončoval strednú školu, ho raz v noci zobudila hádka rodičov. Začul náraz a výkrik. V kuchyni našiel matku ležiacu v kaluži krvi a otca s nožom v ruke. Filip zavolal políciu a tá otca zatkla. Spolu s matkou a dvomi mladšími sestrami sa odsťahovali do krízového centra. Filip netuší, kde dnes jeho otec žije.

Pravdepodobne poznáš niekoho ako Maja, Robert, Karla či Filip. Tvoje skúsenosti sa môžu podobať tým ich, alebo môžu byť ešte horšie. Možno to vo vašej rodine vrelo konfliktami, nepokojom a nedorozumením. Dôsledkom toho dnes premýšľaš nad tým, či sa vôbec vydať alebo oženiť – nechceš predsa skončiť vo vzťahu plnom bolesti a sklamania a spôsobiť citovú katastrofu svojim deťom. Rád by si zdieľal svoj život s niekým, kto ťa miluje, ale manželstvo ťa pravdupovediac desí. Možno si hovoríš: „Budem vôbec niekedy schopný prekonať emocionálne škody, ktoré mi spôsobila rodina? Budem môcť žiť v šťastnom a zdravom manželstve?“

Odpoveď je jednoznačne áno. Už tridsať rokov spolupracujem s organizáciou zaoberajúcou sa pomocou rodinám a videl som tisícky manželstiev, ktoré vyzerali beznádejne. Boh však pozná spôsob, ako aj emocionálne zraneným ľuďom umožniť, aby mohli prežívať zmysluplné vzťahy. Viac si o tom povieme neskôr.

Manželstvo – stojí za tie problémy?

Aj napriek tomu, že zhruba každé štvrté manželstvo končí rozvodom, vidina spokojného, trvalého manželstva je natoľko lákavá, že takmer každý je ochotný ho vyskúšať. Čím nás manželstvo tak priťahuje? Pravdou je, že nikto nechce byť sám. Aj keď navonok mnohí hovoríme, že „chceme byť sami“ a „chceme svoj vlastný priestor“, avšak naša túžba zdieľať svoj priestor s niekým, kto nás miluje, je silnejšia.

A aj keď je sexuálna príťažlivosť dôležitou súčasťou našej túžby po vzájomnej intimite a dôvere, túžba spojiť sa s iným človekom sa netýka len sexu. S touto hlbokou túžbou po tom, aby nás niekto poznal a vážil si nás, sme totiž boli stvorení od začiatku.

Keď láska vyprchá…

Prečo teda toľko ľudí, ktorí chcú a potrebujú byť niekomu nablízku, nakoniec skončí rozvedených a často plných hnevu a sklamania? Mnohí z nich sa snažia vybudovať pevný, trvalý vzťah založený v prvom rade na emóciách. Ale vo väčšine vzťahov láska a prijatie vydržia len dovtedy, kým ten druhý napĺňa určité očakávania. Kým sú ich city intenzívne, muž a žena sa tešia z prítomnosti toho druhého, prehliadajú partnerove chyby alebo zlé vlastnosti, dostatočne spolu komunikujú a neustále si prejavujú lásku.

Keď však ich emócie ochladnú (čo je prirodzené), jeden z nich alebo obaja si uvedomia, že už nemajú silu ani schopnosť milovať takého zjavne nedokonalého človeka. Ich potreby nie sú naplnené, čo spôsobuje konflikty, ktoré ďalej prehlbujú hnev a zatrpknutosť. Ak tento začarovaný kruh neprelomí odpustenie a zmierenie, schopnosť milovať jeden druhého je ochromená.

Tento vzorec sa objavuje takmer vo všetkých vzťahoch. Aj keď majú obaja partneri len tie najlepšie úmysly, nakoniec si musia uvedomiť, že u dvoch nezávislých osôb nie je možné, aby boli všetky potreby oboch partnerov neustále naplnené.

Namiesto sebectva sebaobetovanie

Pre úspech vzťahu je potrebná spolupráca a obaja partneri sa musia vzdať mnohých zo svojich osobných prianí a túžob. Namiesto sebectva musí nastúpiť sebaobetovanie. Niekedy to jeden z manželov zvláda relatívne dobre, ale nakoniec aj jemu dôjde trpezlivosť. Sebaobetovanie pre nás totiž nie je prirodzené, kým sebectvo áno. Čím to je?

Keby sme žili vo svete plnom dokonalých ľudí, ich manželstvá by boli súzvukom v dokonalej harmónii, presne tak, ako to Boh s manželstvom na počiatku zamýšľal. My však v dokonalom svete nežijeme. Úprimne povedané, náš sklon k sebectvu a hriechu ovplyvňuje každého z nás. Čo je hriech? Často volíme zlé veci a nie tie správne. Bývame sebeckí, lakomí, zatrpknutí, arogantní, zraňujeme iných, nechceme odpúšťať, a tak ďalej. Nečudo, že pre manželov a manželky je ťažké spolu dobre vychádzať.

Zmýšľanie typu „Ja chcem mať naplnené všetky svoje potreby“ zabíja ochotu k spolupráci, ktorá je taká potrebná pre každý vzťah. Dostávame sa do začarovaného kruhu; prichádzame k strate vzájomnej intimity a dôvery a náš vzťah sa začne rozpadať.

Priznajme si to: všetci potrebujeme pomoc – určitú vnútornú silu, ktorá by nám pomohla milovať svojho partnera tak, ako je to potrebné, ak má naše manželstvo obstáť.

Nielenže nás naše sebecké a hriešne správanie oddeľuje od toho druhého, ale nás oddeľuje aj od Boha, našej najväčšej pomoci. Boh manželstvo vymyslel a vytvoril, preto vie, ako fungujú vzťahy. Chce, však, aby sme mali v prvom rade vzťah s ním, a aby sme u neho hľadali aj neustále vedenie.

Rád by som to predviedol na dvoch príkladoch, ktoré ukazujú typického manžela a manželku. V prvom prípade náš pár (nazvime ich Laura a Jakub) nepočíta s nejakým zásadným vplyvom Boha vo svojich životoch. V druhom prípade majú Jakub a Laura okrem vzťahu medzi sebou aj živý vzťah s Ježišom Kristom.

Scenár č. 1: Prečo manželstvá zlyhávajú

Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. Laura sa ohradí: „Veď si sľúbil, že dnes pôjdeme na výlet!“

„To som nikdy nepovedal,“ odpovie Jakub nahnevane. „Okrem toho som už na golfe nebol celú večnosť. A vonku je krásne. Odchádzam!“ Pri odchode tresne dverami.

Laura je urazená, chvíľu si poplače a potom schytí z pohovky jeden vankúš za druhým a nahnevane ich hodí cez izbu. „Ja ti ukážem, ty kretén!“ zakričí.

Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. V obchodnom centre minie 300 dolárov za nové šaty, ktoré potrebuje, ale kúpi aj pár vecí „navyše“, pretože vie, že Jakuba to riadne vytočí. Ich spoločný účet je teraz skoro na nule.

Jakub medzitým dohráva poslednú jamku. S kamarátmi potom posedí v bare golfového klubu. Z jedného drinku sú čoskoro dva. Jakub si všimne, že barmanka je fakt kočka. Keď mu nalieva tretí pohárik, pošepká jej do ucha lichôtku. Barmanka sa zatvári urazene, ale z jej úsmevu je jasné, že u nej Jakub zabodoval. Keď prinesie ďalší drink, Jakub si všimne telefónne číslo napísané na servítke pod pohárom. Nenápadne si ju schová do vrecka.

Jakub dorazí domov večer o piatej a jeho chôdza je dosť neistá. Laura sedí pred televízorom so zvukom „vypeckovaným“ na maximum. Jakub si všimne hromadu nákupných tašiek na pohovke. Laura odpochoduje do spálne, no cestou ho počastuje šťavnatou nadávkou a zabuchne za sebou dvere. Hádajú sa dlho do noci. Jakub nakoniec strávi noc v hosťovskej izbe.

Scenár č. 2: Ako mať lepšie manželstvo

Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. Laura sa zatvári prekvapene a hovorí: „Veď si sľúbil, že dnes pôjdeme na výlet!“

„Ale no tak, nemôžeme ísť radšej zajtra? “ hovorí Jakub nahnevane. „Už som nebol na golfe celú večnosť. A vonku je krásne. Odchádzam!“ Pri odchode tresne dverami.

Laura je urazená, chvíľu si poplače a potom schytí z pohovky jeden vankúš za druhým a nahnevane ich hodí cez izbu. „Ty kretén!“ zakričí a ľutuje, že tu Jakub nie je, aby mu povedala do tváre, ako hrozne je nahnevaná.

Laura sa rozhodne, že sa prejde. Po chvíli jej bolesť a hnev pomaly ustupujú. Cestou domov sa už dokáže modliť: „Bože, som na Jakuba fakt nahnevaná a myslím si, že to bolo od neho sebecké. Prosím ťa, pomôž mi, aby som nebola aj ja sebecká a aby som sa nenechala ovládať hnevom.“

Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. V obchodnom centre si kúpi nové šaty, ktoré potrebuje.

Jakub má medzitým za sebou polovicu hry. S kamarátmi si dajú sendvič a niečo na pitie v bare golfového klubu. Jakub si všimne, že barmanka za pultom je veľmi pekná, ale sa na ňu len priateľsky usmeje a sadne si k stolu s kamarátmi. Ráno mal Jakub dojem, že Laura len fňuká a chce na ňom byť stále zavesená. Stále mu bráni, aby si trochu užil aj s priateľmi, čo je od nej nefér. Teraz ho však mrzí, ako sa k nej správal. Chuť na golf ho už prešla.

„Hej, chalani,“ prehodí, „ja to tu balím a idem domov. Chcem byť trochu aj s Laurou.“ Dvaja z nich si z neho uťahujú, ale on si za svojím rozhodnutím stojí.

Keď sa Laura o jednej vráti, prekvapí ju, že Jakub sedí pri kuchynskom stole. Všimne si, že na stole je nachystaný piknikový kôš s jedlom a pitím.

„Prečo si sa vrátil tak skoro?“ pýta sa a v jej hlase ešte stále cítiť bolesť.

„Mrzí ma, ako som sa ráno správal,“ hovorí Jakub. „Chcel som si len zahrať golf, ale nestaral som sa o tvoje potreby. Asi som bol dosť sebecký. Odpustíš mi?“

Laura si zahryzne do pier. Stále je ešte smutná, ale zdá sa, že Jakuba to skutočne mrzí. A je skvelé, že sa z golfu rozhodol vrátiť skôr. „Áno, odpustím ti,“ zašepká.

Objímu sa a Jakub povie: „Nemohli by sme tento deň začať odznova? Prišiel som skôr a myslel som, že by sme ešte stále stihli ten výlet, čo myslíš?“ Laura sa rozhoduje, či má zostať ešte odutá a nechať Jakuba, aby „pykal“ za to, čo urobil, ale sa jej podarí odolať tomuto pokušeniu. Radšej sa usmeje a prikývne.

Obom sa deň obracia o 180 stupňov. Ani jeden už nie je nahnevaný. Ich vzťah je svieži ako zem po jarnom daždi. Ježiš pôsobil v živote oboch, najskôr im ukázal, ako majú žiť, a potom im dal silu, aby mohli zaprieť sami seba a odpustiť. Tieto dva skutky sú pre lásku nevyhnutné, ale bez pomoci je veľmi ťažké robiť ich stále a úprimne.

Tieto dva príklady ponúkajú samozrejme len veľmi zjednodušený pohľad na komplikované medziľudské vzťahy, ale ukazujú, akú zmenu spôsobí prítomnosť Boha v živote manžela, manželky a v ich vzťahu. Kresťanská viera nie je len súhrnom prikázaní a princípov – je to živá, neustála komunikácia s Bohom, vďaka ktorej prijímame vedenie a silu, aby sme mohli žiť taký život, k akému sme boli stvorení.

Vzťah na skúšku

Boh v Biblii hovorí veľmi jasne o ničivých dôsledkoch rozvodu, o nutnosti pokorne vnímať potreby toho druhého ako dôležitejšie než tie naše, o vzájomnej úprimnosti, o vyhýbaní sa sexuálnej nemorálnosti a o mnohých iných témach. Ale i keď vieme, čo máme robiť, neznamená to nevyhnutne, že to aj budeme chcieť robiť. Bože vedenie sa často líši od toho, čo by sme radi robili my.

Boh napríklad stále hovorí, že sexuálnemu zblíženiu musí predchádzať sobáš. Napriek tomu však 64% vysokoškolákov súhlasí s nasledujúcim tvrdením: „Žiť spolu pred svadbou je dobrý nápad.“2 Mnohí z týchto študentov zažili, ako sa rozpadlo manželstvo ich rodičov, a preto sa domnievajú, že vzťah „na skúšku“ je dobrá vec.

Prečo teda Boh stavia manželstvo nad sexuálny vzťah? Pretože chce, aby sme zažívali pocit skutočnej, trvalej a naplňujúcej vzájomnej intimity a dôvery. Ako sa môžu dvaja ľudia cítiť dostatočne v bezpečí na to, aby mohli byť k sebe otvorení až za hranicu zraniteľnosti (čo je nevyhnutný predpoklad pre hlbokú dôveru), keď žijú vo vzťahu, z ktorého môže ktokoľvek kedykoľvek vycúvať? Výskumy totiž ukazujú, že rozvodovosť je v skutočnosti vyššia medzi tými, ktorí spolu žili už pred vstupom do manželstva.3 Boh sa nemýli a Božie príkazy vždy vychádzajú z jeho starostlivej, ochraňujúcej lásky, ktorou nás miluje.

Ako nebyť ďalšou položkou v rozvodových štatistikách

Ale Boh nechce vystupovať len ako nejaký manželský poradca, ktorý nám rozdáva rady do života. Chce, aby sme ho poznali, mali s ním vzťah a dôverovali mu. Boh hovorí, že ak chceme niekoho verne milovať, najskôr musíme my sami zakúsiť Božiu bezpodmienečnú, vernú lásku k nám. Na základe tejto lásky Boh urobil niečo výnimočné. Hovorili sme o tom, ako nás naše sebectvo oddeľuje jeden od druhého. Toto sebectvo nás však predovšetkým oddeľuje od Boha, ktorý je svätý a dokonalý. Biblia hovorí, že „sú to naše hriechy, čo sa stali prekážkou medzi nami a Bohom“4 Žiadne množstvo dobrých skutkov alebo snahy z našej strany nemôže v Božích očiach odčiniť naše hriechy. A čo je ešte horšie, za naše hriechy je tu trest… trest smrti. To znamená večné oddelenie od Boha, a to dokonca aj po skončení nášho pozemského života. Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť, aby sme to napravili. Božie štandardy vyžadujú dokonalosť, a my ju nedosahujeme. Boh však nie je len spravodlivý, ale aj milujúci – a preto poskytol riešenie tohto problému.

Ježiš Kristus, ktorý je Bohom v ľudskej podobe, prišiel, aby na seba vzal trest smrti za naše hriechy. Ježiš prišiel, aby nás naučil Božím princípom a dal nám zmysluplný život. Povedal však aj to, že zmyslom jeho príchodu na zem bolo predovšetkým to, aby zomrel miesto nás. Úplne zaplatil za všetky naše hriechy – moje, tvoje, celého sveta – keď visel na kríži, aby nám mohli byť odpustené. Tri dni potom, čo bol pochovaný, Ježiš fyzicky vstal z mŕtvych. Mnoho očitých svedkov správu o ňom a o živote, ktorý nám Boh ponúka, rozšírilo po celom svete.

Náprava problémov v manželstve začína vzťahom s Bohom

Nie je na nás, aby sme si vyslúžili prijatie u Boha. On nám ponúka vzťah ako bezplatný dar. To, či chceme prijať jeho odpustenie a vstúpiť do vzťahu s ním, záleží na našom rozhodnutí. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“5 Chce prísť do tvojho života, ale rozhodnutie, či jeho ponuku prijmeš, je na tebe. Ak vstup do manželstva vyžaduje premyslené rozhodnutie, o to skôr to platí v tomto prípade. Chcel by si mať večný vzťah s Bohom a dovoliť mu, aby mal vplyv na tvoj život? Chcel by si, aby ťa viedla jeho múdrosť a podopierala jeho sila?

Ak áno, môžeš ho požiadať, aby do tvojho života vstúpil hneď teraz. Rovnako ako muž a žena neuzavrú sobáš, kým sa k nemu verejne nezaviažu svojím „áno“, vzťah s Bohom tiež začína informovaným rozhodnutím vychádzajúcim z našej vlastnej vôle. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu…“6 Biblia hovorí: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“7

Chcel by si spoznať lásku, ktorú k tebe Boh má, a požiadať ho, aby vstúpil do tvojho života? Môžeš to vyjadriť napríklad takto: „Pane Ježišu, chcem, aby si odteraz ty viedol môj život. Odpusť mi všetky moje hriechy. Ďakujem ti, že si za ne namiesto mňa zaplatil na kríži. Otváram ti teraz dvere do môjho života a prosím ťa, aby si doň vstúpil. Ďakujem ti, že odteraz ťa môžem začať skutočne spoznávať. Amen.“

Ak si svoje slová myslel úprimne, práve sa začal tvoj vzťah s Bohom. Aký to bude mať vplyv na problémy v tvojom manželstve? Aj ty môžeš mať manželstvo naplnené láskou. Ako všetci manželia a manželky, aj ty budeš robiť veľa chýb a niekedy budeš musieť vyvinúť veľké úsilie na to, aby bolo tvoje manželstvo skvelé. Ale keď sa spoľahneš na Boha, on ti dá silu, aby si svojho partnera miloval nesebecky, dokázal si mu odpustiť a aby vaše manželstvo vydržalo.

[Autor článku: Dennis Rainey]

[1] John J. Dilulio, Jr., „Deadly Divorce,“ National Review, 7. Apríla 1997; [2] „Generation 2001: A Survey of the First College Graduating Class of the New Millennium,“ prieskum prevedený Louisom Harrisom, str. 11; [3] Shervert H. Frazier, Psychotrends (New York: Simon & Schuster, 1994), str. 106; [4] Biblia, Izaiáš 59, 2; [5] Ján 14, 6; [6] Zjavenie Jána 3, 20; [7] Ján 1, 12.

Dennis Rainey je riaditeľom organizácie FamilyLife. Je autorom mnohých kníh o manželstve a rodičovstve a moderuje rozhlasový program „Family Life Today“. S manželkou Barbarou majú šesť detí.