Skúmanie otázok o živote a Bohu

Slepá viera. Alebo nie?

Bol Ježiš Bohom? Tvrdil to vôbec o sebe? Pozri sa na dôkazy zo života Ježiša Krista a prečo nie je potrebná slepá viera na to, aby sme v neho verili.

Nie je možné, aby sme s určitosťou vedeli, či Boh existuje a aký je, ak on neurobí prvý krok a nezjaví nám sám seba.

Preto musíme nazrieť do histórie, či tam nenájdeme nejaké stopy po Božom zjavení. Jedna takáto stopa je jasná. V istej zapadnutej dedinke v Palestíne sa pred dvetisíc rokmi narodilo dieťa. Ešte aj dnes celý svet oslavuje narodenie Ježiša, a má na to dobrý dôvod.

Tvrdil o sebe Ježiš, že je Boh?

Je napísané, že „zástupy žasli nad jeho učením, učil ich totiž ako taký, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.“1

Čoskoro bolo všetkým zjavné, že Ježiš o sebe hovorí prekvapujúce a zároveň šokujúce výroky. Tvrdil, že je omnoho viac než len výnimočný učiteľ a prorok. Otvorene začal hovoriť, že je Boh. Jeho identita sa stala stredobodom jeho učenia. Najdôležitejšia otázka, ktorú položil svojim učeníkom, znela: „A vy ma za koho pokladáte?“ Keď na to Peter povedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha,“2 Ježiša jeho odpoveď nešokovala a ani ho za ňu nepokarhal. Práve naopak, pochválil ho!

Ježiš často nazýval Boha svojím Otcom a jeho poslucháči si to plne uvedomovali. V Biblii je napísané: „Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.“3

Pri inej príležitosti Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ Židia ho chceli za to okamžite ukameňovať. Spýtal sa ich, pre ktorý dobrý skutok ho chcú zabiť. „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek,“4 odpovedali mu.

Pozri sa na jeho život

Bolo zrejmé, že Ježiš prejavoval vlastnosti a schopnosti, ktoré mal len Boh. Keď nejakí ľudia spustili ochrnutého muža cez strechu a chceli, aby ho Ježiš uzdravil, povedal mu: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ To spôsobilo veľký rozruch medzi náboženskými vodcami: „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh.“5

V kritickej chvíli, keď bol Ježišov život na vážkach, veľkňaz sa ho priamo opýtal: „Si ty Kristus, syn Požehnaného?” „Ja som,“ povedal, „ a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie!“6

Jeho spojenie s Bohom bolo také úzke, že postoje, ktoré mali ľudia voči nemu, kládol na jednu úroveň s postojmi, ktoré mali voči Bohu. Preto kto jeho poznal, poznal Boha.7 Kto videl jeho, videl Boha.8 Veriť v neho znamenalo veriť v Boha.9 Prijať ho znamenalo prijať Boha.10 Nenávidieť ho znamenalo nenávidieť Boha.11 Ctiť si ho znamenalo ctiť si Boha.12

Bol Ježiš Boh? Logicky sú len štyri možnosti

1. Jedna z možností je, že Ježiš klamal, keď povedal, že je Boh. Vedel, že ním nie je, ale úmyselne zavádzal svojich poslucháčov, aby svojmu učeniu dodal autoritu. To by si však dovolil tvrdiť len málokto. Ešte aj tí, čo popierajú Ježišovo božstvo, pripúšťajú, že bol veľkým učiteľom morálky. Neuvedomujú si však, že tieto dve tvrdenia si navzájom odporujú. Ježiš by sotva mohol byť veľkým učiteľom morálky, ak tak podlo klamal ohľadom kľúčového bodu svojho učenia – ohľadom svojej vlastnej identity.

„Keď sa pozrieme na Ježišove tvrdenia, logicky sú pre ne len štyri vysvetlenia. Ježiš bol buď 1. Podvodník, 2. Pomätenec, 3. Povera, alebo 4. Pravda.“

2. Druhou možnosťou je, že Ježiš bol úprimný, ale žil v sebaklame. Na človeka, ktorý sa pokladá za Boha, máme jednoduchý názov: pomätenec. Keď sa však pozrieme na Kristov život, nevidíme v ňom ani náznak nejakej abnormality alebo nevyrovnanosti, aké obyčajne nachádzame u mentálne postihnutých ľudí. Dokonca naopak, ešte aj v kritických chvíľach Ježiš prejavoval hlboký pokoj.

3. Treťou alternatívou je možnosť, že všetky Ježišove výroky o jeho božskosti sú len poverou či legendou. Jeho nadšení stúpenci mu začali prisudzovať slová, ktoré by šokovali aj jeho samého. Keby sa dnes vrátil, iste by všetko poprel.

Teóriu o legende jednoznačne vyvrátili objavy modernej archeológie. Bolo dokázané, že všetky štyri Kristove biografie boli napísané ešte počas života tých, ktorí videli, počuli a nasledovali Ježiša. Nie je teda možné, aby sa evanjeliá rozšírili medzi Ježišovými súčasníkmi s takým veľkým ohlasom, keby išlo len o obyčajnú legendu, ktorá sa nezakladala na faktoch. Bolo by to rovnako nezmyselné, ako keby dnes niekto napísal životopis Michaela Jacksona a tvrdil by v ňom, že kráľ popu sa vyhlasoval za Boha, odpúšťal ľuďom hriechy a vstal z mŕtvych. Nikto by mu neveril, lebo ešte stále žijú mnohí ľudia, ktorí Jacksona osobne poznali. Takže teória o legende neobstojí, pretože pôvodné rukopisy evanjelií boli napísané ešte v čase Ježišových súčasníkov, na rozdiel od vymyslených gnostických evanjelií, ktoré sa objavili až o niekoľko storočí neskôr.

4. Ježiš nebol podvodník, nebol pomätenec a jeho tvrdenia neboli len poverou. Ostáva teda len jedna alternatíva – Ježiš hovoril pravdu, keď o sebe tvrdil, že je Boh.

Bol Ježiš Boh? Aké sú dôkazy?

Niekto by mohol namietnuť, že slová nič neznamenajú. Každý môže niečo tvrdiť. Bolo tu už veľa ľudí, ktorí sa pokladali za Boha. Aj ja môžem tvrdiť, že som Boh, aj ty to môžeš tvrdiť, ale všetci musíme odpovedať na jednu otázku: Akými dôkazmi podložíme naše tvrdenia? V mojom prípade by ti netrvalo ani päť minút, aby si moje tvrdenie spochybnil. A pravdepodobne by netrvalo o nič dlhšie, aby som ja spochybnil to tvoje.

Keď však ide o Ježiša z Nazareta, nie je to také jednoduché. On mal dôkazy, ktorými svoje tvrdenia podoprel. Povedal: „Aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“13

Ježišove dôkazy: Jeho jedinečný morálny charakter

Ježišov morálny charakter bol v súlade s jeho tvrdeniami. Žil tak, že sa nebál svojim nepriateľom položiť otázku: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu?“14 Nastalo ticho, hoci otázku položil tým, ktorí sa zo všetkých síl snažili nájsť slabú stránku v jeho charaktere.

Môžeme čítať o jeho pokušeniach, ale nikde sa nepíše, že by vyznával hriechy. Nikdy nemusel žiadať o odpustenie, aj keď k tomu vyzýval svojich nasledovníkov.

To, že v Ježišovom živote nie je ani náznak morálneho zlyhania, je podivuhodné a je to v úplnom rozpore so skúsenosťami svätých a mystikov všetkých čias. Čím bližšie ľudia prichádzajú k Bohu, tým viac si uvedomujú svoje zlyhania, skazenosť a nedostatočnosť. Čím bližšie je niekto k svetlu, tým viac si uvedomuje, že je špinavý a potrebuje sa očistiť. To platí aj v oblasti morálky pre obyčajných smrteľníkov.

Je tiež pozoruhodné, že Ján, Pavol aj Peter, ktorých od detstva vychovávali k tomu, aby verili, že každý je hriešny, hovorili o Kristovi ako o bezhriešnom: „On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach.“15

Dokonca aj Pilát, ktorý odsúdil Ježiša na smrť, sa opýtal: „A čo zlé urobil?” Po tom, čo si vypočul dav, prišiel k záveru, že Kristus je nevinný: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“16 Dav však neochvejne požadoval Ježišovo ukrižovanie (kvôli rúhaniu, lebo tvrdil, že je Boh). Rímsky stotník, ktorý pomáhal pri Ježišovom ukrižovaní, napokon vyznal: „Toto bol naozaj Boží Syn!”17

Ježišove dôkazy: Uzdravoval chorých

Ježiš neustále preukazoval moc nad chorobami a postihnutiami. Na jeho slovo chromí začali chodiť, nemí hovoriť a slepým vracal zrak. Mnohé z týchto uzdravení sa týkali vrodených chorôb a chýb, ktoré nestačilo liečiť len psychosomaticky.

Jeden z najneobyčajnejších prípadov uzdravenia je muž, ktorý bol slepý od narodenia. Každý ho poznal ako slepca spred chrámu.. Keď ho autority vypočúvali o tom, ako ho Ježiš uzdravil, slepec vyhlásil: „… jedno viem, bol som slepý, a teraz vidím!“ Bol prekvapený, keď náboženskí vodcovia neuznali, že ten, ktorý ho uzdravil, je Boží Syn. Povedal im: „Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči.“18 Preňho to bol jasný dôkaz.

Ježišove dôkazy: Mal moc nad prírodou

Takúto moc môže mať jedine Boh, ktorý prírodu a jej zákony stvoril. Ježiš len slovami utíšil zúriacu búrku a vlnobitie na Galilejskom mori. Tí, ktorí to videli, sa užasnuto pýtali: „Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?“19 Na jednej svadbe premenil vodu na víno. Nasýtil päťtisíc ľudí z piatich chlebov a dvoch rýb. Smútiacej vdove vrátil jediného syna, keď ho vzkriesil z mŕtvych, a žiaľom zničenému otcovi oživil mŕtvu dcéru.

Ježišov priateľ Lazár zomrel a bol už štyri dni pochovaný. Ježiš však povedal: „Lazár, poď von!“ a Lazár bol dramaticky vzkriesený pred očami mnohých svedkov.

Je pozoruhodné, že jeho nepriatelia nepopierali tieto zázraky. Radšej hľadali spôsob, ako ho zabiť. Hovorili: „Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria…“20

Ježišov najpresvedčivejší dôkaz: Jeho vlastné zmŕtvychvstanie

Ježiš počas svojho života päťkrát jasne predpovedal, že zomrie. Povedal aj to, ako zomrie, a že po troch dňoch vstane z mŕtvych.

Ježišova predpoveď o svojom zmŕtvychvstaní bola tým najväčším testom pravdivosti jeho slov. Išlo predsa o predpoveď, ktorá sa dala ľahko overiť. Buď sa stane, alebo nie. Buď to potvrdí tvrdenia o jeho identite, alebo ich rozdrví na prach. A čo je dôležité pre teba i pre mňa: Ježišovo zmŕtvychvstanie buď potvrdí aj nasledujúce tvrdenia, alebo jednoducho aj tieto vyjdú na posmech:

„Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“21 „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“22 A tým, čo v neho uveria, hovorí: „Ja im dávam večný život…“23

„Slová nič neznamenajú. Každý môže niečo tvrdiť. Ale keď ide o Ježiša z Nazareta… on mal dôkazy, ktorými podoprel svoje tvrdenia.“

Takže Ježiš ponúkol jasne overiteľný dôkaz, keď vyhlásil: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“24
Ježiš počas svojho života päťkrát jasne predpovedal, že zomrie. Povedal aj to, ako zomrie, a že po troch dňoch vstane z mŕtvych. Čo by to znamenalo?

Ak by Ježiš vstal z mŕtvych, vedeli by sme s určitosťou, že Boh existuje, aký je a ako ho môžeme osobne spoznať. Celý vesmír nadobudne význam a zmysel.

V opačnom prípade, ak by Kristus nevstal z mŕtvych, kresťanstvo nemá žiadnu objektívnu platnosť a nie je realitou. Hoci hlása pekné a ušľachtilé myšlienky, určite nie sú hodné toho, aby sme sa pre ne príliš vzrušovali. Starovekí mučeníci, ktorí šli so spevom v ústrety levom, a novodobí misionári, ktorí obetujú svoj život pre to, aby mohli odovzdať jeho posolstvo iným, sú potom len úbohí, oklamaní blázni.

Pavol, jeden z najväčších apoštolov, napísal: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“25 Pavol založil platnosť celého svojho učenia na vzkriesení Krista. Buď vstal alebo nevstal z mŕtvych. Ak áno, potom je to tá najúžasnejšia udalosť v histórii.

Dokázal, že je Boh?

Pozrime sa teda na dôkazy o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Ak zoberieme do úvahy všetky zázraky, ktoré Ježiš vykonal, ľahko sa mohol vyhnúť krížu, on to však neurobil.

Pred svojím zatknutím Ježiš povedal: „Dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba… Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.“26

Počas zatýkania Ježiša sa ho snažil ochrániť jeho priateľ Peter. Ale Ježiš mu povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto!… Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov?“27 Takúto moc mal na nebi aj na zemi. Ježiš išiel na svoju smrť dobrovoľne.

Ježišovo ukrižovanie a pohreb

Ježiša verejne popravili pribitím na kríž. Bol to bežný spôsob mučenia a popravy, ktorý rímska vláda používal po stáročia. Ježiš bol obvinený z rúhania (lebo hovoril, že je Boh). Tvrdil, že má zomrieť preto, aby zaplatil za naše hriechy.

Bičovali ho korbáčom so strapcami kože, do ktorých boli vpletené kusy železných ostňov a kostí. Na hlavu mu dali korunu z pichľavého tŕnia. Prinútili ho, aby vysilený prešiel dlhú cestu na popravisko mimo Jeruzalema. Jeho ruky a nohy pribili na drevený kríž. Visel tam a pomaly umieral. Keď zomrel, prebodli mu kopijou bok, aby sa presvedčili, či je naozaj mŕtvy.

Potom Ježišovo telo zabalili do plátna ako múmiu, spolu asi s päťdesiatimi kilogramami vonných mastí. Mŕtvolu uložili do hrobu vytesaného v skale a pred vchod privalili asi tonový balvan, aby ho uzavreli.

Keďže Ježiš verejne vyhlásil, že po troch dňoch vstane z mŕtvych, hrobku strážila skupina vycvičených rímskych vojakov. Vchod zapečatili oficiálnou rímskou pečaťou na znak toho, že to bol majetok rímskej vlády.

O tri dni bol hrob prázdny

Napriek všetkým opatreniam telo po troch dňoch zmizlo. V hrobe zostalo len pohrebné plátno, telo v ňom však nebolo.

Je dôležité poznamenať, že kritici aj nasledovníci Ježiša sa zhodnú na tom, že hrob bol prázdny a telo zmizlo. Kto ho však zobral?

Podľa prvého vysvetlenia prípadu telo ukradli učeníci, kým strážnici spali. To však nedáva žiadny zmysel. Išlo o plnú stráž (pravdepodobne niekoľko desiatok) dobre vycvičených rímskych vojakov, ktorí boli pridelení na stráž tohto „ostro sledovaného prípadu“. Ak by čo i len jeden rímsky strážnik zaspal počas služby, dostal by trest smrti. Je nemysliteľné, aby skupinka obyčajných civilov nepozorovane odvalila obrovský kameň a uniesla telo priamo pod nosom rímskej stráže.

Ľudia sú ochotní umrieť za pravdu, ktorej veria. Avšak nikto dobrovoľne neumrie za niečo, o čom vie, že je to lož.

Navyše je tu ešte jeden dôvod, prečo to tak nemohlo byť. Krádež Kristovho tela je niečo, čo sa úplne prieči povahe učeníkov a tomu, čo o nich vieme. Každý z učeníkov bol neskôr kruto mučený a všetci okrem jedného zomreli mučeníckou smrťou preto, lebo hlásali, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ľudia sú ochotní umrieť za pravdu, ktorej veria. Avšak nikto dobrovoľne neumrie za niečo, o čom vie, že je to lož. Ak niekedy človek naozaj hovorí pravdu, tak je to na „smrteľnej posteli“.

Podľa druhej hypotézy telo vzali židovské alebo rímske vládne orgány. Ale prečo by to robili? Ježiša predsa ukrižovali preto, aby zabránili ľuďom nasledovať ho a veriť mu. Keď k hrobu postavili stráž, aký mohli mať dôvod na to, aby oni sami telo ukradli? Náboženskí vodcovia zúrili a robili všetko možné, len aby zabránili šíreniu správy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Uväznili Petra i Jána, bili ich a zastrašovali, len aby im „zatvorili ústa“.

Ale ak mali Kristovo telo, ich problém by sa ľahko vyriešil. Mohli ho predsa vystaviť na obdiv na uliciach Jeruzalema, a tým vyvrátiť správy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Takto mohli úspešne udusiť kresťanstvo už v jeho zárodku. To, že tak neurobili, je dostatočným dôkazom, že Ježišovo telo nemali.

Iné vysvetlenie sa snaží podať teória o „omdletí“. Podľa nej Kristus len stratil vedomie od vyčerpania, bolesti a veľkej straty krvi, kým ostatní ho považovali za mŕtveho. Keď ho uložili do chladného hrobu, prišiel k vedomiu. (Museli by sme však prehliadnuť fakt, že mu kopijou rozrezali bok, aby jeho smrť potvrdili z medicínskeho hľadiska.)

Predpokladajme však, že Ježiša pochovali v bezvedomí, ale živého. Je vôbec možné uveriť, že by prežil tri dni vo vlhkej hrobke bez vody, jedla a akejkoľvek zdravotnej pomoci? Dokázal by sa vymotať z pohrebného plátna, odvaliť ten ťažký kameň od vchodu hrobky, zneškodniť početnú rímsku stráž a prejsť kilometre na prebodnutých nohách? Tiež to nedáva zmysel.

Nebol to však len prázdny hrob, ktorý Ježišových učeníkov presvedčil o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych, žije a je Boh.

Čo ich presvedčilo?

Ježiš sa niekoľkokrát po svojom zmŕtvychvstaní zjavil (vyše päťsto ľuďom28) – osobne, v tele, jedol a rozprával sa s nimi.

Lukáš, jeden z pisateľov evanjelia, hovorí o Ježišovi: „Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.“29

Je Ježiš Boh?

Všetci štyria autori evanjelií sa zmieňujú o tom, že Ježiš sa po svojom pohrebe fyzicky stýkal s ľuďmi a bol zjavne živý. Raz navštívil učeníkov, keď tam jeden z nich – Tomáš – nebol. Neskôr im to Tomáš jednoducho nechcel uveriť (v tom čase, rovnako ako dnes, takéto veci neboli bežné a ľudia len tak ľahko neuverili zmŕtvychvstaniu). Tomáš sucho poznamenal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“

O týždeň nato k nim Ježiš opäť prišiel. Ježiš povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“

Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“30

Šanca pre teba

Prečo to všetko Ježiš podstupoval? Preto, aby sme ho mohli spoznať a veriť v neho.

Ježiš ponúka hojný a zmysluplný život, ktorý vyplýva zo vzťahu s ním. Povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“31

Aj ty môžeš vstúpiť do hlbokého osobného vzťahu s Ježišom. Môžeš začať spoznávať Boha ešte tu na zemi, a potom aj po celú večnosť. Boh nám sľubuje: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“32

Ježiš zomrel na kríži a zobral na seba hriechy všetkých ľudí, aby už netvorili ďalej prekážku medzi nami a dokonalým Bohom. Keďže plne zaplatil za naše hriechy, ponúka nám dokonalé odpustenie a vzťah s ním.

Aj ty s ním môžeš nadviazať vzťah.

Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách (tvojho srdca) a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu…“33

Môžeš pozvať Ježiša Krista do svojho života. Na slovách, ktoré zvolíš, nezáleží. Dôležité je, že prijmeš, čo pre teba urobil a čo ti ponúka. Môžeš mu povedať napríklad toto: „Ježiš, verím ti. Ďakujem, že si zomrel na kríži za moje hriechy. Odpusti mi, prosím, a vstúp do môjho života. Chcem ťa spoznať a chcem ťa nasledovať. Ďakujem, že môžem mať s tebou živý vzťah.“

Ak si pozval Ježiša do svojho života, chceme ti pomôcť ďalej rásť, aby si ho mohol viac a viac spoznávať. Klikni na jeden z nasledujúcich odkazov.

[Autor článku: Paul E. Little]

Všetky citácie sú z Biblie. [1] Matúš 7, 28-29; [2] Matúš 16, 15-16; [3] Ján 5, 18; [4] Ján 10, 33; [5] Marek 2, 1-12; [6] Marek 14, 61-64; [7] Ján 8, 19 a 14, 17; [8] Ján 12, 45 a 14, 9; [9] Ján 12, 44 a 14, 1; [10] Marek 9, 37; [11] Ján 15, 23; [12] Ján 5, 23; [13] Ján 10, 38; [14] Ján 8, 46; [15] 1. Petrov 2, 22; [16] Matúš 27, 24; [17] Matúš 27, 54; [18] Ján 9, 25.32; [19] Marek 4, 41; [20] Ján 11, 42.48; [21] Ján 14, 6; [22] Ján 8, 12; [23] Ján 10, 28; [24] Marek 9, 31; [25] 1. Korinťanom 15, 14 ; [26] Ján 10, 17-18; [27] Matúš 26, 52-53; [28] 1. Korinťanom 15, 6; [29] Skutky 1, 3; [30] Ján 20, 24-29; [31] Ján 10, 10; [32] Ján 3, 16; [33] Zjavenie 3, 20.