Skúmanie otázok o živote a Bohu

Sex a túžba po intimite

Objav, ako milovať a byť milovaný. Preži vo svojich vzťahoch skutočnú intimitu…

Dr. Henry Brant raz v rozhovore pre časopis Collegiate Challenge vyhlásil, že existuje jeden syndróm, akýsi neustále sa opakujúci problém, s ktorým za ním mladí ľudia prichádzajú. Hovoria mu: „Zo začiatku bol sex taký vzrušujúci! Potom som začal mať zo seba divný pocit a po istom čase aj zo svojho partnera. Čoraz častejšie sme sa hádali – a nakoniec sme sa rozišli. Teraz sme nepriatelia…“

Tento syndróm ja nazývam „ráno po“. Jedného pekného dňa sa zobudíš a zistíš, že intimita medzi tebou a tvojím partnerom akosi vyprchala. Sex ťa už nedokáže uspokojiť a to, čo dostávaš, vôbec nie tým, čo si pôvodne chcel. Stávajú sa z vás dvaja ľudia, ktorí sú zameraní na seba samých a hľadajú len svoje vlastné uspokojenie. Keďže skutočnú lásku a blízkosť nemožno dosiahnuť okamžite, postupne upadáte do stavu nerovnováhy a hľadania harmónie.

Intimita nie je len telesná

Náš život sa skladá z piatich dôležitých oblastí – z telesnej, citovej, rozumovej, spoločenskej a duchovnej. Tieto oblasti na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú. V našom hľadaní intimity by sme najradšej videli výsledky už dnes, alebo dokonca už včera. Najväčším problémom však je, že chceme okamžité uspokojenie. Ak náš súčasný vzťah nenapĺňa našu potrebu intimity, chceme tento problém vyriešiť čo najskôr. V ktorej oblasti hľadáme riešenie? V telesnej, rozumovej, spoločenskej, citovej či duchovnej? Samozrejme v telesnej. Je oveľa ľahšie s niekým prežívať fyzickú intimitu ako intimitu v ktorejkoľvek z ostatných štyroch oblastí. Fyzickú intimitu s osobou opačného pohlavia môžeš dosiahnuť hoci aj za hodinu, ba dokonca za pár minút – závisí to len od tvojich pudov! Ale čoskoro zistíš, že sex ponúka len dočasné uspokojenie jednej veľmi povrchnej potreby. Naďalej však v tebe zotrváva ešte jedna – oveľa hlbšia – potreba, ktorá stále nie je uspokojená.

Čo spravíš, keď prvotné nadšenie vyprchá, a čím častejšie budeš mať sex, tým menej sa ti bude páčiť? Začneš si to v duchu ospravedlňovať: „Sme predsa do seba zaľúbení. Je to tak, my sa naozaj milujeme!“ Naďalej sa však cítiš previnilo a nespokojne.

Všade na školách stretávam mladých ľudí, ktorí hľadajú intimitu – blízky, dôverný vzťah. Prechádzajú od jedného vzťahu k druhému, nevzdávajú sa a stále dúfajú: „Tentoraz to bude ono, určite sa nemýlim! Tento vzťah vydrží naveky.“

Myslím si, že to, čo skutočne hľadáme, nie je sex. To, po čom naozaj túžime, je pocit dôvernosti, intimity s blízkym človekom.

Dnes má slovo intimita silný sexuálny podtón. Ale v skutočnosti má oveľa hlbší zmysel. Zahrňuje všetky oblasti nášho života – áno, aj telesnú – ale zároveň i spoločenskú, citovú, rozumovú a duchovnú. Skutočná podstata intímneho vzťahu je úplná účasť na celom živote toho druhého. Netúžime všetci aspoň raz za čas po tom, aby sme s niekým prežívali blízkosť, vzájomný súlad a boli neoddeliteľnou súčasťou jeho života?

Strach z intimity – bojíme sa byť milovaní?

Marshall Hodge napísal knihu, ktorá sa volá Your Fear of Love (Tvoj strach z lásky). Okrem iného v nej hovorí: „Všetci túžime po láske, blízkosti a nehe, často sa však stáva, že v kľúčovej chvíli zaváhame a uzavrieme sa do seba. Bojíme sa blízkosti. Bojíme sa lásky.“ Hodge neskôr vysvetľuje: „Čím viac sa k niekomu priblížime, tým viac riskujeme, že nám ten druhý môže ublížiť.“ Práve strach z bolesti nám stojí v ceste k dosiahnutiu skutočnej intimity.

Raz som mal sériu prednášok na istej univerzite. Po jednej z nich za mnou prišlo dievča a povedalo: „Musím sa s vami porozprávať o svojich problémoch s chlapcami.“ Sadli sme si a začala mi rozprávať o svojich trápeniach. Svoj monológ ukončila slovami: „Rozhodla som sa, že urobím všetko pre to, aby mi už nikdy nikto nemohol ublížiť.“ Povedal som jej: „Inými slovami, robíš všetko pre to, aby si už nikdy nikoho nemilovala.“ Myslela si, že som ju zle pochopil, preto pokračovala: „Nie, to som nepovedala. Len sa už nikdy viac nechcem zraniť v oblasti citov. Nechcem zažiť vo svojom živote ďalšiu bolesť.“ „Chápem,“ povedal som, „chceš povedať, že nechceš vo svojom živote lásku.“

Ono totiž „bezbolestná láska“ neexistuje. Čím bude tvoj vzťah intímnejší a hlbší, tým väčší bude aj potenciál pre bolesť.

Predpokladám, že aj tebe (podobne ako zhruba 100% obyvateľov tejto planéty) sa stalo, že ti niekto vo vzťahu ublížil. Otázkou je, ako s touto bolesťou naložíme. V snahe, aby sme emocionálnu bolesť zamaskovali, často vysielame tzv. „dvojité signály“. Na jednej strane túžime po otvorených, blízkych, intímnych vzťahoch. A zároveň si okolo svojho srdca staviame múr, ktorý nás má ochrániť pred každým, kto by sa k nám snažil preniknúť, aby nám emocionálne ublížil. Zabúdame však na to, že ten istý múr, ktorý drží ľudí vonku, nás zároveň väzní zavretých vnútri. A aký to má následok? Sme čoraz osamelejší a skutočná intimita a láska k nám nemajú šancu preniknúť.

A čo keby si prežil takúto lásku?

Láska – to nie sú len emócie, láska je oveľa viac než dobrý pocit. Naša spoločnosť však vzala to, čo Boh povedal o láske, sexe a intimite, a zmenila to na púhe emócie a pocity. Boh podrobne opisuje lásku v Biblii. O čo viac by láska napĺňala tvoje potreby, keby ťa niekto miloval tak, ako by si mal byť podľa Boha milovaný?

  • Čo keby bol k tebe tento človek trpezlivý, láskavý a nezávidel by ti?
  • Čo keby sa nevychvaľoval a nebol by pyšný?
  • Čo keby tento človek nekonal nečestne, nebol by sebecký a nenechal by sa vyprovokovať?
  • Čo keby viac nespomínal tvoje chyby a omyly?
  • Čo keby odmietol pretvárku a bol by k tebe vždy čestný a úprimný?
  • Čo keby ťa stále ochraňoval, dôveroval by ti, chcel by pre teba len to najlepšie a vytrval by pri tebe aj v tých najväčších konfliktoch?1

Presne takto Boh definuje lásku, ktorú by sme mali prežívať vo svojich vzťahoch. Všimni si, že takáto láska sa zameriava na toho druhého. Ide o dávanie, a nie o uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Je tu však jeden problém. Kto dokáže takto milovať?

Prvý krok k skutočnej intimite: Musíme sa cítiť milovaní

Aby sme vo svojich vzťahoch mohli prežiť takúto lásku, musíme najprv spoznať, akou láskou nás miluje Boh. Nemôžeš voči niekomu dôsledne prejavovať takúto lásku, ak si ešte nikdy nepocítil, že aj teba takto niekto miluje. Boh, ktorý ťa pozná a ktorý o tebe všetko vie, ťa miluje dokonalou láskou.

Boh hovorí: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň.“2 Takže Boh ťa bude navždy milovať, jeho láska k tebe sa nikdy nezmení.

Boh nás natoľko miloval, že nechal, aby jeho Syna Ježiša Krista ukrižovali za naše hriechy, a umožnil tak, aby sme mohli byť od nich očistení. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“3

Keď sa obrátime k Bohu a prijmeme jeho odpustenie, spoznáme jeho lásku.

Boh nám hovorí: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“4 Boh nielen odpustí tvoje hriechy, ale si na ne už nikdy nespomenie a očistí ťa.

Aké to je, byť takto milovaný?

Boh ťa miluje nezávisle od okolností. Mnohé vzťahy sa rozpadnú, keď sa v nich niečo zmení, napríklad v dôsledku vážnej nehody s trvalými následkami alebo straty finančného zabezpečenia. Avšak Božia láska nie je založená na našom vzhľade alebo na tom, kto sme.

Božia predstava o láske je úplne iná ako predstava našej spoločnosti. Vieš si predstaviť vzťah, v ktorom by vládla takáto láska? Boh nám jednoduchým spôsobom ponúka svoje odpustenie a lásku, stačí ho o to požiadať. Obe sú jeho darom pre nás. Ale ak tento dar odmietneme, sami budeme brániť tomu, aby sme našli skutočné naplnenie, skutočnú intimitu a skutočný cieľ života.

Božia láska ponúka riešenie. Stačí, ak odpovieme vierou a rozhodnutím odovzdať svoj život Bohu. Biblia o Ježišovi hovorí: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“5 Boh poslal svojho jediného Syna, Ježiša, aby za nás zomrel. Ale tým sa príbeh nekončí. O tri dni Ježiš vstal z mŕtvych, ako Boh žije ďalej a chce vložiť svoju lásku aj do tvojho srdca. Ak ho prijmeš, budeš prekvapený, čo dokáže urobiť s tvojím životom a medziľudskými vzťahmi.

Božie slovo nám hovorí: „Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev.“6 Boh chce, aby sme mali život nielen pre dnešok, ale po celú večnosť. Ak ho odmietneme, znamená to, že si sami ponesieme následky svojich hriechov, t. j. smrť a večné odlúčenie od Boha.

Čo nám to dá, ak spoznáme Božiu lásku?

Ak prijmeme Ježiša Krista, odovzdáme mu svoj život a začneme mu dôverovať, privedieme tým náš život do rovnováhy. Ak veríme v Boha, on nám odpustí všetky hriechy. Nemusíme sa viac skrývať, nemusíme nič tajiť, nemusíme si hľadať vlastnú cestu. Bude vždy pri nás. Nájdeme s ním pokoj. Keď mu začneme veriť a spoľahneme sa na neho, začne prebývať v našom živote a spoznáme s ním skutočnú intimitu. Vďaka jeho odpusteniu budeme očistení od najhoršieho hriechu, najhlbšej sebeckosti, najväčšieho problému či zápasu, ktorý prežívame alebo budeme prežívať.

Intimita je výsledkom pocitu bezpečia a lásky

Keď sa zveríme do rúk Ježiša Krista, každý deň nám dá novú lásku a novú silu. Práve tak sa uspokojí aj naša túžba po intimite, ktorú sme hľadali. Boh nám dá lásku, ktorá sa nikdy neskončí a neoslabne ani vplyvom času či zmien. Jeho láska môže spojiť dvoch ľudí a v strede tohto zväzku bude on sám. Už počas chodenia s niekým, keď sa budete zbližovať nielen duchovne, ale aj spoločensky, rozumovo a citovo, môžeš spoznať vzťah plný otvorenosti, záujmu o druhého a dôvernosti. Takýto vzťah je vzrušujúci a prináša naplnenie! A keď nájdeš vzťah, ktorý napokon vyvrcholí manželstvom, sexuálna jednota len posilní spoločný základ, ktorý ste už predtým spolu vybudovali.

V celej Biblii je Boží postoj k sexu jasný. Sex vyhradil pre manželstvo – len pre manželstvo. Nie preto, aby ti znepríjemnil život, práve naopak – aby ti ochránil srdce. Chce pre teba položiť bezpečný základ, aby mohla byť intimita tvojho budúceho manželstva založená na istotách, ktoré poskytuje Božia láska a múdrosť.

Ako môžeš spoznať Božiu lásku?

Ježiša Krista môžeš prijať vierou hoci aj v tejto chvíli – v modlitbe. Modlitba je rozhovor s Bohom. Boh pozná tvoje srdce, preto nie je dôležité, aké slová zvolíš, záleží len na tvojej úprimnosti. Môžeš sa modliť napríklad takto:

„Pane Ježišu, potrebujem ťa. Odpusť mi, že som si šiel vlastnou cestou. Ďakujem ti za to, že si zomrel za moje hriechy na kríži. Odovzdávam ti dnes svoj život a prijímam ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Prosím ťa, aby si ma viedol a zmenil ma na človeka, akého ma chceš mať.“

Vyjadruje táto modlitba túžbu tvojho srdca? Ak áno, môžeš sa takto modliť hneď teraz a Pán Ježiš vstúpi do tvojho života presne tak, ako to zasľúbil vo svojom slove. Začneš s ním celoživotný vzťah a čím viac ho budeš poznávať, tým viac bude rásť medzi vami aj dôvera a blízkosť. A tvoj život, v ktorého strede bude Ježiš, nadobudne úplne nový rozmer – rozmer duchovný ktorý bude prispievať k naplneniu a uspokojeniu vo všetkých tvojich vzťahoch.

[Autor článku: Dick Purnell]

Všetky citácie sú z Biblie. [1] 1. list Korinťanom 13, 4-7; [2] Jeremiáš 31, 3; [3] Ján 3, 16; [4] 1. list Jána 1, 9; [5] Ján 1, 12; [6] Ján 3, 36.

Dick Purnell prednášal študentom na vyše 450 univerzitách. Je autorom 12 kníh, medzi ktorými sú napr. Becoming a Friend and Lover (Ako byť priateľom a milovať) a Free to Love Again: Coming to Terms with Sexual Regret (Sloboda k novej láske: Ako sa vyrovnať s výčitkami svedomia v sexuálnej oblasti).