Otázka: „Prečo by som mal uctievať Boha, ktorý dopustí, aby sa diali hrozné veci – napríklad že niekto znásilní dieťa?“
Naša odpoveď: Ak niekto ublíži dieťaťu, je to strašné. Sexuálne zneužitie človeka poznamená na celý život. Psychologické, emocionálne, duchovné a fyzické škody spôsobené takýmto násilím pretrvávajú dlho po tom, čo sa zneužívanie ukončí. Úprimne chápeme tvoje rozhorčenie.
Nie je to však Božia vina, že sa ľudia rozhodnú vziať to dobré, čo Boh stvoril, a zneužijú to. Sex je jeho krásnym darom do manželstva. Akékoľvek násilné použitie tohto daru Boh jasne odsudzuje. Sexuálne ublíženie dieťaťu je za všetkých okolností zlé. Akékoľvek ublíženie je zlé. Nie je to Božia vina, že otcovia sexuálne ubližujú svojim dcéram alebo že matky slovne ubližujú svojim synom. Zodpovednosť za svoje činy nesie ten, kto ubližuje – nie Boh.
My ľudia sme dostali úplnú slobodu robiť to, čo chceme. Môžeme sa slobodne rozhodnúť robiť dobre. A žiaľ, môžeme sa slobodne rozhodnúť robiť zle.
Prečo Boh nezabráni ľuďom, aby nám ublížili?
Možno by sme chceli, aby Boh nastolil nejaké hranice, ktorých prekročenie by okamžite potrestal. Možno by sme mu navrhli, aby rovno zabil každého, kto by ublížil malému dieťaťu.
Ako by sme však vnímali takúto každodennú „Božiu genocídu“? Lebo potom by netrestal len násilníkov, ale aj producentov detskej pornografie, ktorá pravdepodobne motivovala toho otca, aby zneužil svoje dieťa. A mnohých iných, ktorí sa stali príčinou ľudských nešťastí. Bolo by správne, aby Boh zabil aj ich?
A čo by mal Boh urobiť napríklad s ľuďmi, ktorí iným ubližujú slovne?
Aj slová dokážu hlboko zraniť. Psychologické štúdie dokonca ukazujú, že dlhodobé emocionálne zneužívanie spôsobuje na duši človeka väčšiu ujmu ako fyzické násilie a viac-menej rovnakú ujmu ako sexuálne zneužívanie. A žiaľ, deje sa omnoho častejšie.
Očividne tu na zemi môžeme robiť akékoľvek rozhodnutia: dobré aj zlé. Sotva sa môžeme hnevať na Boha za to, že nám v tom fyzicky nezabráni.
Neukázal nám Boh, ako by sme mali žiť svoj život čo najlepšie?
Nie je pravda, že keby každý z nás dodržiaval Desať Božích prikázaní, žiadne dieťa by nikdy nebolo znásilnené alebo zneužité?
Nie je pravda, že keby každý dodržiaval Desať Božích prikázaní, nič by sa nikdy neukradlo, nikto by nikoho nepodviedol či nezabil?
Nie sme bábky
Miesto toho, aby nás Boh riadil ako bábky vo svojich rukách, dáva nám slobodu. Boh nezasahuje do našich rozhodnutí. Ale nás ubezpečuje, že jedného dňa sa budeme zodpovedať z toho, čo sme urobili a vynesie nad nami spravodlivý súd – na základe pravidiel, ktoré nám boli dané.
Problém je ten, že nám nestačí, aby nám niekto povedal, ako máme žiť.
Ak povieš násilníkovi, že zneužívať deti je zlé, nebude to pre neho žiadna novinka. Boh hovorí, že potrebujeme čosi hlbšie. Áno, aj vnútorné usmernenie. Ale ešte čosi viac. Vnútornú silu, aby sme chceli robiť to, čo je správne. A tú nám môže Boh poskytnúť.
Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“1 Nie život bez problémov. Bez bolesti. Ale hojný, naplnený život vo vzťahu s Bohom, ktorý ťa stvoril a ktorý ťa miluje. Boh ponúka, že ťa bude počas tvojho života (nech je akýkoľvek ťažký) sprevádzať a pomôže ti.
Boh ťa prosí, aby si životom prechádzal spolu s ním. Aby si ho poznal. A aby si ako od priateľa, ktorého si nadovšetko ceníš, prijal radu a usmernenie. Ako spoznať Boha a nadviazať s ním vzťah?
