Skúmanie otázok o živote a Bohu

A čo všetko to zlo napáchané v mene Boha?

Otázka:

Nediskreditujú kresťanstvo križiacke výpravy, inkvizícia, tridsaťročná vojna, pogromy na Židov, vojna v Severnom Írsku a podobné udalosti napáchané v mene Boha?

Naša odpoveď:

Pravdivosť určitého náboženstva alebo filozofie by sme nemali posudzovať podľa konania ľudí, ktorí sa daným učením neriadia. Keď sa niekto prezlečie za opravára a vykradne banku, neznamená to predsa, že všetci opravári sú zlí a nie je dobré si ich volať domov na opravu práčky.

V prvom rade treba povedať, že mnohé veci, ktoré sa predovšetkým v minulosti konali „v mene Krista“, sú jednoducho hrozné a neospravedlniteľné. Vrhajú na cirkev a na kresťanstvo temný tieň, ktorého sa nedá len tak jednoducho zbaviť. Avšak pravdou je, že viac než o Ježišovi a jeho učení tieto udalosti vypovedajú o ľudskej pýche, svojvôli, chamtivosti, zlobe a sebectve, skrývajúceho sa ušľachtilými myšlienkami.

Za mnohé vojny a iné ukrutnosti páchané v mene kresťanstva sú zodpovední ľudia, ktorí buď vôbec neboli skutoční kresťania, alebo sa v tejto veci absolútne neriadili Ježišovým učením. Ježiš nikdy neprikázal, nežiadal ani neschválil žiadne zlo. To jednoducho ľudia si robili, čo chceli, a potom hľadali spôsob, ako ospravedlniť svoje konanie. Vojenské konflikty boli aj sú motivované politickými a ekonomickými záujmami, ale v každej dobe boli potrebné určité náboženské zámienky, ktoré by masy presvedčili, že z hľadiska večnosti je v ich najlepšom záujme, aby sa do nich zapojili.

Takže miesto toho, aby sme posudzovali kresťanstvo podľa konania takýchto ľudí, mali by sme ho posudzovať podľa učenia a konania jeho zakladateľa, Ježiša Krista. Keď sa človek pozrie do Biblie, nájde medzi jeho slovami napríklad takéto výroky: „Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé. A tomu, čo ti berie plášť, neodopri ani šaty.“1 „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“2 „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“3 Keď sa pozrieme na tieto výroky, sotva by sme Ježiša označili za bojachtivého vojenského vodcu.

Nie je také dôležité, ako sa pozeráme na cirkev, „kresťanské“ politické strany alebo na ľudí, ktorí sa označujú ako kresťania. Určite medzi nimi nájdeme mnoho dobrého a asi aj mnoho zlého. Podstatné však je, ako sa pozeráme na Ježiša, ktorý je jadrom kresťanskej viery.

Nesprávne konanie ľudí totiž nie je férové považovať za výhovorku, prečo odmietame Boha. Táto výhovorka pred Bohom neobstojí. Boh je dobrý, dokonalý, spravodlivý, milosrdný a milujúci. Ak niekto urobí niečo proti Božej vôli, ale v jeho mene, nemôžeme za to pripisovať vinu Bohu.

Na konci sa bude každý jeden z nás zodpovedať Bohu, a tam už nebude miesto na výhovorky alebo ospravedlňovanie svojho konania. Buď sme počas svojho života hľadali Boha a umožnili sme mu, aby nás zmenil, alebo nie.

Boh bude každého človeka súdiť spravodlivo: aj tých, čo páchali zlo v jeho mene, aj teba, aj mňa. Jedine on vidí do úmyslov a motívov každého srdca. Môžeme sa však spoľahnúť, že je spravodlivý a nakoniec žiadne zlo nenechá nepotrestané.

Z Biblie…

„Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného. Z duše nenávidí toho, kto má záľubu v násilí.“4

„Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc.“5

„On bude spravodlivo súdiť svet, národy rozsúdi podľa práva.“6

„Ale on im povedal: Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom.“7

„Videl som veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Spred neho utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom. Aj smrť a podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich. A každý bol súdený podľa svojich skutkov.“8

Ak sa chceš dozvedieť, ako môžeš nadviazať osobný vzťah s Bohom, klikni  sem.

Všetky citácie sú z Biblie. [1] Lukáš 6, 29; [2] Matúš 5, 44; [3] Matúš 19,19; [4] Žalm 11, 5; [5] 1. Korinťanom 4, 5; [6] Žalm 9, 9; [7] Lukáš 16, 15; [8] Zjavenie Jána 20, 11-13.

Máš aj ty otázku? Napíš nám…